Pád Späť Do Hriechu

PÁD SPÄŤ DO HRIECHU

Citácie biblických veršov sú prevzaté z ekumenického prekladu Novej zmluvy a Žalmov z roku 1997 a z prekladu Starej a Novej zmluvy prof. Jozefom Roháčkom, rev. vydanie z roku 1991.

Preklad: Adriana Timčáková

List Židom vážne varuje skúsených kresťanov pred nebezpečonstvom opätovného pádu do hriechu. Cieľom nášho spasenia je naša morálna premena do podoby Ježiša Krista a následne náš vstup do bezproblémového odpočinutia v Otcovi skrze Krista. Dokiaľ nedosiahneme tento náš cieľ, a to odpočinutie v Bohu, nemali by sme nikdy poľavovať od nášho usilovného nasledovnia Krista.

Pretože je nemožné tých, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar a stali sa účastníkmi Ducha Svätého a okúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku, keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv. (Židom 6:4-6)

Dnes ráno sa cítim ako kráľ Joziáš, keď mu pisár Šáfan čítal odpis knihy Zákona, ktorý našli pri opravách Chrámu. Ojojoj!

Čítal som list Židom a pokúšal sa zachytiť jeho základnú myšlienku. Základnou myšlienkou tohto listu je varovať skúsených kresťanov pred nebezpečenstvom odpadnutia, nárastom ochladenia a pred zatvrdenosťou hriechom. Druhou základnou myšlienkou, ktorá z prvej vychádza, je napomenutie židovských kresťanov, aby uznali nadradenosť Krista a to, že boli Kristom vykúpený spod Mojžišovho zákona a od obetovania zvierat.

Druhá základná myšlienka vychádza z prvej v tom, že zdôrazňuje skutočnosť, že vykúpenie učinené Kristom v sebe zahŕňa nielen odpustenie hriechov, ale aj odstránenie hriechu samotného.

Keďže prvá hlavná myšlienka varuje pred opätovným upadnutím do hriechu, pisateľa považuje za dôležité poukázať na to, že pravdivé kresťanské učeníctvo je cestou vedúcou k odpočinutiu v Bohu, to znamená smerom k miestu, v ktorom bol v ľudskej osobnosti premožený hriech. Podľa starej zmluvy bolo premoženie hriechu nemožné, pretože stará zmluva bola limitovaná odpustením hriechu (šla iba po odpustenie hriechu).

Pre kresťanov bolo Židom 6:4-6 ťažké akceptovať v jeho nominálnej hodnote. Ešte som sa nestretol s takým výkladom, ktorý by tieto verše akceptoval tak ako sú napísané. Súčasní učitelia aj žiaci jednoducho neprijímajú Božiu prísnosť, a až sa predháňajú v ubezpečovaní nás o tom, že nezáleží na tom, ako žijeme, že sa niet čoho obávať.

„Určite nezomrieš!“

Čítal som dva názory, prečo Židom 6:4-6 nemôžu znamenať to, čo vlastne znamenajú.

Prvý názor bol ten, že žiaden skutočný kresťan ešte nikdy neodpadol. Tieto verše sa preto nemôžu týkať niekoho, kto bol naozaj spasený.

Druhý názor je ten, že pisateľ listu Židom odrazu opustil svoj prúd myšlienok a predstavuje akúsi hypotetickú situáciu. Neznamená to, že by ktokoľvek po tom ako prijal Krista v skutočnosti odpadol, pretože ak by to urobil, opätovne by križoval Krista a preto je nemožné, aby skutočný kresťan odpadol.

Avšak tieto verše nevypovedajú o tom, že je nemožné, aby kresťan odpadol, ale hovoria o tom, že ak odpadne, je nemožné ho obnoviť (znovu získať) ku pokániu.

Ešte som nečítal nič od žiadneho vydavateľa, ktorý by tvrdil, že ak by kresťan odpadol, je pre neho nemožné, aby bol obnovený k pokániu, o čom tieto verše jasne hovoria.

Mne je tento problém úplne jasný. Nech mi Boh pomôže vám to aj jasne podať.

Pretože sme sa stali účastníkmi Krista, ak počiatok nášho vyznania držíme pevne až do konca, (Židom 3:14)

Spomeňte si, že sú dva názory, ktoré ničia moc Žid 6:4-6 a to:

1. že tieto verše sa netýkajú skutočného kresťana, iba tých, ktorí učinili iba povrchné vyznanie viery

2. situácia je hypotetická, pretože ak by veriaci odpadol, opätovne by križoval Krista.

Rád by som na oplátku týmto dvom názorom postavil nasledovné:

Židom 6:4-6 sa skutočného kresťana vskutku týkajú a sú varovaním pred odpadnutím od Krista.
Situácia nie je v žiadnom prípade hypotetická. Pisateľ varuje čitateľov, že odpadnutie od Krista vedie k zničeniu.

Od začiatku do konca pisateľ listu Židom povzbudzuje židovských veriacich, aby sa usilovali o vstup do Božieho odpočinku, varujúc ich pred strašnými následkami toho, ak prestanú nasledovať Krista. S vaším dovolením rád by som s vami prebral niekoľko veršov a ukázal vám tak súvislosti tohto argumentu.

Nenapadá ma nič iné iba to, že kresťania v Amerike boli úplne oklamaný a keďže nebolo učinené pokánie a obrátenie sa k Bohu, následne sme sa našli v týchto strastiplných časoch.

To varovanie začína takto:

Preto musíme dávať o toľko väčší pozor na to, čo sme počuli, aby sme sa neodchýlili od správneho smeru. Veď ak už slovo povedané skrze anjelov bolo záväzné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takúto veľkú spásu, ktorú začal ohlasovať Pán a potvrdili nám ju tí, ktorí počúvali? (Židom 2:1-3)

Ako často sme hovorili nespaseným ľuďom o tom, aby nezanedbali tak veľké spasenie? Tieto verše nie sú adresované nespaseným, ale kresťanom. Nehovorí sa tu o zamietnutí spasenia ale o zanedbávaní spasenia, ktoré už vlastníme.

Mal by existovať zákon, ktorý by zakazoval kázať také verše ako Rim 6:23 a Židom 2:3 nespaseným ľuďom, keď kontext jasne poukazuje na to, že sú adresované veriacim!

Takže javisko bolo postavené. Pisateľ varuje veriacich, aby sa neodchyľovali od toho, čo počuli. Toto napomenutie a varovanie prechádza celým listom Židom, kým sa neuzatvára slovami:

Prosím vás, bratia, zneste tieto slová napomenutia, pretože som vám napísal list nemnohých slov. (Židom 13:22)

Je zrejmé, že list je napísaný „svätým bratom“ (3:1)

Teraz sa pozrime na niekoľko veršov, napísaných medzi Židom 2:33 a 13:22 na potvrdenie našich dvoch téz, že:

Židom 6:4-6 sa skutočného kresťana vskutku týkajú a sú varovaním pred odpadnutím od Krista.
Situácia nie je v žiadnom prípade hypotetická. Pisateľ varuje čitateľov, že odpadnutie od Krista vedie k zničeniu.

Poďme na to!

Nasledujúce verše z tretej kapitoly listu Židom sú späté so šiestou kapitolou listu Rimanom a obidve tieto kapitoly presvedčivo odhaľujú to, že súčasný kresťanský názor-sme spasení bezpodmienečnou, zvrchovanou milosťou, ktorá sa uvádza v činnosť „naším rozhodnutím sa pre Krista,“-nie je správny a ničí pravdivé spasenie, ktoré pre nás zadovážil Ježiš.

Ale Kristus ako Syn nad jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje až dokonca pevnú dodržíme. Preto ako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia, zkúsili ma a videli moje skutky štyridsať rokov, preto som zanevrel na to pokolenie a riekol som: Nevojdú do môjho odpočinku! Hľaďte, bratia, aby nebolo snáď v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha. Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu, lebo sme sa stali účastníkmi Krista, akže počiatok podstaty dodržíme pevný až do konca. Teda keď je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení Boha! Lebo niektorí počuli a rozhorčili. Ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša. A na ktorýchže zanevrúc hneval sa štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša. A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali? A vidíme, že nemohli vojsť pre neveru. (Židom 3:6-19)

Pamätajte, že hovoríme o výpovedi zo 6. kapitoly listu Židom o tom, že keď kresťan odpadne, nemôže byť obnovený ku pokániu, pretože nanovo križuje Krista, ako opozitum názorom, ktoré tvrdia, že žiaden pravdivý kresťan sa ešte nikdy neprevinil odpadnutím a preto sa tieto verše v skutočnosti nemôžu aplikovať na veriacich.

Pozrime sa na niektoré výpovede z vyššie spomenutých veršov zo Žid 3:6-19, aby sme videli, či podporujú náš názor, že Židom 6:4-6 varuje veriacich pred odpadnutím od vytrvalého nasledovania Krista, alebo či naopak podporujú súčasný názor, že tieto verše nie sú aplikovateľné na veriacich v Krista.

Ktorého domom sme my, ak držíme pevne dôveru a radostnú nádej odhodlane až do konca.

Toto už robí spasenie podmienečným, však?

Nezatvrdzujte si srdcia.

Neprechádza toto celým Židom 6:4-6? Toto už iste nie je hypotetické a očividne to je adresované skutočným kresťanom.

Hľaďte, bratia, aby snáď v niekom z vás nebolo zlé srdce nevery, v odstupovaní od živého Boha.

Toto nie je hypotetické, je to napomenutie a varovanie svätých bratov. Začínate už chápať zmysel kontextu Židom 6:4-6?

Ale sa napomínajte každý deň, pokiaľ sa volá dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu.

Nepodporuje to úprimný a čestný výklad Židom 6:4-6?

Prvou základnou myšlienkou listu Židom je varovať skutočných kresťanov pred nebezpečenstvom zatvrdenia skrze zradnosť hriechu. Druhá základna myšlienka, nadradenosť novej zmluvy nad starou, je odrazom tej prvej.

Vysvetlime si ešte raz, akým spôsobom je druhá základná myšlienka listu Židom odrazom tej prvej. Argument, ktorý používa pisateľ pri porovnávaní oboch zmlúv je ten, že nová zmluva hriech už skutočne odstraňuje. Preto veriaci pod novou zmluvou už nemá pokračovať viac v hriechu, ale má vstúpiť do odpočinku Božieho, teda na miesto, kde žije v centre Božej vôle.

Aj menšie pravdy týchto veršov ako sú pravdivá povaha viery, napomenutie a potreba stavať na trvalých základoch, sú popísané v tejto prvej základnej myšlienke, ktorá je vlastne varovaním pred zatvrdením skrze zvod (zradnosť) hriechu a pred zanedbaním naliehavého usilovania sa o vstup do Božieho odpočinku.

Pretože sme sa stali účastníkmi Krista, ak počiatok nášho vyznania držíme pevne až do konca.

Opäť je jasné, že spasenie je podmienené a že pokiaľ nenasledujeme Pána poslušne a radostne až do konca nášho života, nie je zaručené. Súčasné učenie o tom, že spasenie je bezpodmienečné a večné hneď po tom, ako ho prvý krát uvedieme v činnosť-je jasne chybné.

Aký zmysel by malo pre pisateľa listu Židom hovoriť o smrti prvej židovskej generácie na púšti, ak by tým nenaznačoval, že kresťanskí veriaci tak povediac zomrú na púšti, ak sa nebudú naliehavo usilovať o vstup do Božieho odpočinku?

Dokážete nájsť v týchto veršoch akýkoľvek náznak toho, že ich pisateľ neadresuje pravým kresťanom alebo že hovorí iba čiste hypoteticky? Nepodporuje to, čo sme dosiaľ prečítali naše názory a to, že:

Židom 6:4-6 sa skutočného kresťana vskutku týkajú a sú varovaním pred odpadnutím od Krista.
Situácia nie je v žiadnom prípade hypotetická. Pisateľ varuje čitateľov, že odpadnutie od Krista vedie k zničeniu.

Pokračujme v liste Židom:

Bojme sa teda, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do jeho odpočinku, sa nezdal niekto z vás, že zaostal. (Židom 4:1)

Čoho by sa skutočný kresťan mal obávať? Mal by sa obávať, že zľahostajnie pri svojom nasledovaní Krista. Tento verš úplne rúca súčasný kresťanský názor, že spasenie je lístok do neba, ktorý funguje nezávisle od nášho spôsobu života. Môžete prijať Krista a následne skrátka prísť o cieľ. Hovorí o tom ten verš?

Pretože je nemožné tých, ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha a ochutnali dobré slovo Božie a rôzne moci budúceho veku, (Židom 6:4,5)

Vidíte tú súvislosť medzi tým, do čoho sme vedení teraz a tým ako sme šli predtým?

Viete, udivuje ma, keď v poznámkach pod čiarou, ktoré sú uvedené v jednom obľúbenom preklade Biblie čítam, že veriaci oslovovaní v Žid 6:4-6 neboli praví kresťania, ale iba obyčajní vyznávači viery v Krista, pretože pravdivý kresťan nemôže nikdy odpadnúť.

Ale pozrime sa na skúsenosť týchto „iba obyčajných vyznávačov viery.“

boli raz osvietení
ochutnali nebeský dar
stali sa účastníkmi Ducha Svätého
ochutnali dobré slovo Božie
ochutnali moci prichádzajúceho sveta

Toto neboli praví kresťania? Ako by ste potom definovali pravého kresťana? Podľa jeho skutkov? Ak áno, potom je len potvrdená naša téza, že kresťanské spasenie je vždy dokazované skutkami spravodlivosti.

Samozrejme že to boli praví kresťania a to podľa akéhokoľvek meradla, ktoré by sme použili.

Čo však bolo pravdou o týchto skúsených kresťanoch?

…je nemožné, ak by odpadli, obnoviť ich ku pokániu, vidiac ako križujú sebe znova Syna Božieho a vystavujú ho otvorenej hanbe. (Židom 6:6)

V predchádzajúcich častiach sme si ukázali, že židovský kresťania boli varovaní pred nebezpečenstvom zatvrdenia skrze zvod (zradnosť) hriechu. Boli prirovnaní k Židom na púšti, ktorí kvôli nevere odpadli a preto im pisateľ dáva radu, aby sa báli, aby snáď nezanedbali zasľúbenie, ktoré im umožňovalo vstúpiť do Božieho odpočinku.

Tí, ktorí:

boli raz osvietení
ochutnali nebeský dar
stali sa účastníkmi Ducha Svätého
ochutnali dobré slovo Božie
ochutnali moci prichádzajúceho sveta.

boli varovaní pred odpadnutím. Vidíte to aj sami, že toto varovanie nie je akýmsi odbočením od základnej myšlienky, naopak je jej neoddeliteľnou súčasťou?

V žiadnom prípade to nie je adresované iba obyčajným vyznavačom viery, ako sa to tvrdí v spomínanom preklade Biblie.

V žiadnom prípade to nie je nejaká hypotetická situácia. Je to nepochybne súčasť varovania pred odpadnutím, ktoré nachádzame v celom liste Židom.

Hľaďte, bratia, aby snáď v niekom z vás nebolo zlé srdce nevery, v odstu-povaní od živého Boha. (Židom 3:12)
Je nemožné, ak odpadnú, obnoviť ich opäť ku pokániu, (Židom 6:6)

Oslovujeme svätých bratov, ktorí mali všetky skúsenosti, ktoré máme my dnes, ak ich nemali ešte viac.

Prihovárame sa svätým bratom, aby sa vyvarovali zlého srdca nevery.

Varujeme ich pred odstupovaním od živého Boha.

Potom o trochu neskôr ich varujeme pred odpadnutím. Čím sa to od seba líši? Prečo sme odrazu hypotetický, keď tu existuje skutočné nebezpečenstvo? Ako môžeme povedať, že teraz neoslovujeme pravdivých kresťanov, ale tých odrazu premenených na „iba obyčajných vyznávačov viery“?

Nie je skôr pravdou to, že duch omylu zatemnil kresťanských žiakov, pretože si žiadajú prekrúcať a komoliť jasný text a to preto, aby dokázali súčasné učenie-ak sme už raz dostali náš „lístok do neba,“ náš osud už nikdy nebude v nebezpečenstve?

Odkiaľ však vzali tento ľudí tak potešujúci, jemný, kompromisný pojem?

„Určite nezomrieš!“

Pán ma jasne varuje, že ak kresťania v Amerike neučinia pokánie a neobrátia sa späť k Bohu, dodržiavajúc všetky prikázania, ktoré nám dal Kristus a Jeho apoštoly, padne na americký národ ťažký súd a všetci budeme trpieť.

Ak my neveríte, čo keby ste sa opýtali Ježiša, či hovorím pravdu?

Bojuj dobrý boj viery, uchop večný život, do ktorého si bol povolaný a vyznal si dobré vyznanie pred mnohými svedkami. (1. list Timoteovi 6:12)

Prinajmenšom mne je jasné, že je prekrúcané a komolené Sväté Písmo a to preto, aby sa dokázalo, že kresťanstvo znamená iba pridržiavanie sa istých rozumových princípov a že usilovná práca na skutočnom spravodlivom a svätom spôsobe života, hoci iste žiadúcom, nie je pre spasenie nevyhnutná. Ak sme totiž už raz rozumovo vyjadrili súhlas s týmto správnym postojom a vyznali sme ho svojimi ústami, stávame sa navždy súcimi pre večné pobyt v Božom Raji a žiaden spôsob nášho života už nemôže ohroziť túto našu bezpečnosť.

Kvôli takémuto klamu nie je možné prijať Židom 6:4-6 ako inšpirované Božie slovo, ale musí byť prekrúcané a krivené dotiaľ, dokiaľ sa nedá priamo aplikovať na dnešných veriacich.

Je nemožné obnoviť ich ku pokániu.

Znamená to, že ak ste v niečom pred Bohom zlyhali, ste odsúdení? Už nikdy viac nemôžete učiniť pokánie?

Nie, to nie je pravý význam tohto verša.

Znamená to, že ak ste niekoľkoročnými skúsenosťami dobre upevnený kresťan, zakorenený a založený v Pánovi a v Jeho slove, a potom sa obrátite a vrátite späť do hriechu, môžete ale aj nemusíte nájsť dar pokánia. Schopnosť činiť pokánie je Boží dar. Nezahrávajte sa s ním, pretože ho môžete stratiť.

Videl som jeden triezvy príklad toho, čo sa môže stať kresťanovi, ktorý sa vráti späť do hriechu. Čakal som raz na začiatok svojej služby, keď ma na chodbe oslovil človek niečo okolo štyridsiatky. Bol veľmi zoslabnutý, preto som ho sprvu nespoznal. Muž, ktorý bol kedysi kresťanom plným života, vyzeral teraz ako pouličný tulák v obnosenom kabáte.

Spýtal sa ma, „Nespoznávaš ma?“

„Nie.“ odvetil som.

Povedal mi svoje meno.

Pred niekoľkými rokmi stál v službe, poskakujúc a chváliac Pána spolu s nami ostatnými.

Potom upadol do hriechu a bolo zrejmé, že v ňom žil niekoľko rokov.

Teraz bol úplne vystrašený. Cítil, že prekročil hranicu odpustenia.

Prosím, nespomínajte mi všetky tie príbehy o tom, ako ste nedávno prosili o odpustenie a bingo, opäť ste dokonalý. Hovorím vám tu príbeh skutočnej osoby, ktorá má reálnu skúsenosť. Nedokázal nájsť radosť Pánovu!

A pokračoval, „Nedokážem sa potiť. Keby som sa len mohol potiť, ale nemôžem.“

Neviem, aký mal zdravotný problém, ale určite to bol jeden chorý človek, a to nielen fyzicky, ale aj duchovne.

Pokúšal som sa ho povzbudiť, ale stále sa triasol a hovoril o potení. Spýtal sa ma, či si myslím, že prekročil hranicu, odkiaľ už niet návratu.

Pochopil som, že tu nepostačí žiadna výrečná a poľahčujúca odpoveď.

Povedal som mu teda, „Poď dnes večer na zhromaždenie. Dvere do cirkvi sú vždy otvorené. Sadni si hoci dozadu, ak chceš, ale vojdi. Možno, že sa s tebou Pán stretne.“

A tak, moji milovaní, ako ste vždy poslúchali, nie len ako v mojej prítomnosti, ale tým väčšmi v mojej neprítomnosti, s bázňou a s trasením pracujte na svojom spasení. (List Filipanom 2:12)

Keď si spasený prvýkrát, Kristus ťa miluje a dáva ti ten dobrý olej a radosť z Jeho prítomnosti. V tej skale je pre teba med. Ak sa však potom vrátiš do hriechu, bozkávajúc tak démonov na ústa, a potom sa budeš opäť pokúšať vrátiť sa, môže sa ti stať, že už nenájdeš viac tú istú sladkosť, ktorú si kedysi poznal. Zahrávaš sa s najdôležitejšou stránkou svojho života, ak sa zahrávaš s hriechom.

Počul som o kresťanovi z jednej krajiny, ktorý povedal Pánovi, aby na neho počkal pred domom, zatiaľ čo bude na návšteve u prostitútky. Keď však vyšiel z domu, Pán tam nebol. Stálo ho to päť rokov, aby znovu získal radosť z Pánovej prítomnosti. Ale mohlo sa mu ľahko stať, že by ju už nikdy nezískal!

„Obživ ma radosťou z Tvojho spasenia,“ volá Dávid.

O tomto hovorí Židom 6:6. Niekedy premýšľam nad tým, či tí, ktorí píšu také pokrútené výklady poznali vôbec niekedy Pána alebo to všetko majú iba v hlave? Či vari nikdy nevideli odpadlíka pred oltárom, pokúšajúceho sa v mukách vrátiť do Pánovej prítomnosti?

Keď tancujete s Kristom a potom sa obrátite a tancujete s démonmi a potom hľadáte ako by ste sa vrátili späť k Pánovi, nanovo Ho križujete a vystavujete Ho verejnej potupe.

To, čo som práve napísal nemá za cieľ na smrť vystrašiť niektorých slabých kresťanov. Pán je plný jemného milosrdenstva ku všetkým, ktorí Ho hľadajú. Nie, nerúhali ste sa Duchu svätému.

Nie týchto máme v Amerike-slabých, malých baránkov, obávajúcich sa, že sa znepáčili Pánovi, pretože nie sú dokonalí. Nie, máme tu arogantných veriacich, ktorí zaujali postoj, že nezáleží na tom ako žijú, že Pán ich nemôže kárať. Dovoľte mi varovať vás, že Boh sa hnevá na takýto spôsob života kresťanov v Amerike.

Poďme ďalej v liste Židom a pozrime sa na nasledujúce verše, dokazujúce naše tvrdenia, že:

Židom 6:4-6 sa skutočného kresťana vskutku týkajú a sú varovaním pred odpadnutím od Krista.
Situácia nie je v žiadnom prípade hypotetická. Pisateľ varuje čitateľov, že odpadnutie od Krista vedie k zničeniu.

Lebo zem, ktorá pije dážď, ktorí často prichádza na ňu a plodí rastlinu, vhodnú tým, pre ktorých sa aj obrába, berie podiel na požehnaní od Boha. Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je nesúca a je blízka zlorečenstvu, ktorej koniec je, aby bola spálená. (List Židom 6: 7,8)

Myslím, že tieto verše hovoria toto-ak sa kresťania naliehovo usilujú o vstup do odpočinku Božieho, do centra Božej vôle pre svoj život a to preto, aby sa v ich osobnosti zjavovala Kristova spravodlivá prirodzenosť, tak potom prijmú požehnanie od Pána. Súhlasíte s týmto výkladom?

Ale ak po tom, čo prijali dážď, t.j. požehnanie Božie, objaví sa zlé ovocie, potom je kresťan blízko toho, že bude prekliaty a na jeho konci bude oheň Božieho súdu.

Ak sme pravdivo delili Slovo pravdy, potom je náš výklad Židom 6:4-6 dokázaný. Verše v Žid 6:4-6 sú varovaním veriacich a výzvou k opatrnosti pred odpadnutím od Krista.

Milovaní, aj keď takto hovoríme sme presvedčení o vás lepšie veci a veci, ktoré doprevádzajú spasenie. (List Židom 6:9)

Podľa použitého termínu „milovaní“ poznávame, že šiesta kapitola Židom hovorí k židovským kresťanom. Výraz „lepšie veci o vás, a veci, ktoré doprevádzajú spasenie,“ prezrádza nad všetky pochybnosti, že odpadnutie, tŕnie a bodľač, spomenuté v predchádzajúcich veršoch, sa týkajú práve „milovaných.“ Pisateľ je (nádejne) presvedčený, že milovaní neodpadnú a neponesú tŕne a bodľač, ale dobré ovocie Kristovo.

Preto rozumieme Židom 6:4-6 tak, že to nie je nejaký zvláštny hypotetický prípad, vzdialený okolitému kontextu, ale je varovaním tých, ktorým je list Židom adresovaný.

Aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenie. (List Židom 6:12)

Tento verš je úplne v súlade s naším postojom, pretože aj my sme prezentovali názor, že nárok na dedičstvo zasľúbení Božích vyžaduje vieru a trpezlivosť. Kresťanské spasenie teda vskutku nie je bezpodmienečnou zárukou, že keď zomrieme, budeme prijatý do neba, ale naopak je plne závislé na našej viere a trpezlivosti.

Teraz prichádzajú verše, u ktorých to, že sa vzťahujú na kresťanov, je dnes absolútne odmietané. Nehodia sa do kresťanského modelu. Ale iste sú v súlade s naším chápaním prvej základnej myšlienky listu Židom, a to, že list Židom je napomenutím k naliehavému usilovaniu sa o vstup do Božej vôle a je varovaním že ten, kto tak nerobí je zvádzaný k zničeniu.

Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy, ale akési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov. (List Židom 10:26, 27)

Raz pred rokom som o tom kázal. Jeden mladý kresťan z našej cirkvi mal ťažkosti pri predstave, že Boh súdi tých, ktorí zámerne (dobrovoľne) hrešia. Pohrával sa s tým, odmietol to akceptovať a tak opustil cirkev a vrátil sa do hriechu.

Viete o tom, že v starej ani novej zmluve neexistuje žiadne ustanovnie ohľadom zámerného (dobrovoľného) hriechu?

Čo to znamená zámerne (dobrovoľne) hrešiť?

Dám vám príklad.

Raz pri jednej príležitosti mi jedna mladá slečna povedala, „Dnes večer pôjdem von s jedným chlapcom a budeme v aute robiť veci, ktoré by sme nemali. Ale zajtra poprosím Pána, aby mi odpustil a On mi odpustí.“

Toto znamená zámerne (dobrovoľne) hrešiť.

Spomínam si na jeden skutočný príbeh, ktorý som čítal v nejakej kresťanskej knihe, v ktorom jedna žena, chystajúc sa zosmilniť, povedala „Pane, odpusť nám to, čo sa chystáme urobiť.“

Toto znamená zámerne (dobrovoľne) hrešiť.

Ani v Starom ani v Novom zákone neexistuje žiadne ustanovenie ohľadom zámerného (dobrovoľného) hriechu, všetky ustanovenia sa týkajú iba hriechu, ktorý ste vykonali nevedome alebo ste boli oklamaný alebo v boji s nejakou žiadosťou, ktorú ste nedokázali kontrolovať. Keď však nedokážete kontrolovať svoje vášne, máte ísť za staršími zboru a dostane sa vám pomoci!

Ak si volíte hriech, i keď máte silu odísť od neho preč a viete, že je to hriech, potom sa privádzate pod Božie prekliatie a nezaujíma ma vaše vyhováranie sa na milosť a odpustenie.

Pisateľ listu Židom varuje židovských kresťanov, že ak po tom, čo porozumeli nádherným zaopatreniam, ktoré pre nás Boh skrze Krista učinil, po tom, čo ochutnali Ducha Svätého, dobré Slovo Božie a moci budúceho veku, odídu a zámerne (dobrovoľne) hrešia, odišli spod pokrytia krvou Kristovou. Boh im už nemá viac čo ponúknuť. Ich budúcnosť je strach z Božieho hnevu.

Nie je to rovnaká myšlienka, ktorú sme našli v Žid 6:4-6 ?

Pamätajte, že stále oslovujeme milovaných, svätých bratov a že sme nepreskočili odrazu k nespaseným ľuďom.

…a o koľko, domnievate sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv zmluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?! (List Židom 10:29)

Nie nebudem sa hnevať. Jednoducho sa odmietam rozčuľovať.

Viete, mal som problémy vo svojej službe, pretože kresťania odmietli akceptovať takéto verše, tvrdiac, že sa vzťahujú na nespasených. A už som rozčúlený!

Som už starý a nemal by som sa rozčuľovať. A tiež nemám sa čo rozčuľovať nad ľudmi len preto, že neporozumeli, čo Boh povedal. Presne tak!

Drahí milovaní, ja tomu rozumiem tak, že kontext jednoducho vylučuje nejaký náhly skok k nespasenému poslucháčstvu.

Predsa však, pozrime sa, o čom hovorí.

…a krv zmluvy, ktorou bol posvätený, pokladal za nesvätú vec.

A teraz sa vás spýtam. Hovoríme tu o niekom, kto bol už raz svätý, pretože bol pokrytý krvou zmluvy? Naznačuje gramatický čas “bol posvätený“ to, že raz už bol veriaci?

Myslím, že áno. Brrrrr.

Čo sa stane takémuto kresťanovi? Zakúsi „väčší trest.“ Áno? Áno! Bod pre nás. Väčší trest ako čo? Väčší trest ako zakúsil ten, kto opovrhol Mojžišovým zákonom a bez milosti zomrel na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov. Taký človek bol ukameňovaný na smrť. Ale náš kresťan, ktorý hreší, zakúsi ešte väčší trest ako je ukameňovanie na smrť. Veď napokon urazil Ducha milosti!

Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta, ja odplatím! hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud. (List Židom 10:30)

Pán bude súdiť koho? „Svoj ľud“. Nie „iba obyčajných vyznavačov viery,“ alebo tých, ktorí príjimajú hypotetické situácie, ale svoj ľud!

Strašné je upadnúť do rúk živého Boha. (List Židom 10:31)

Pre koho je strašné upadnúť do rúk živého Boha? Vieš to? Pre Jeho ľud! Pán bude súdiť svoj ľud!

Oj!

Nasledujúcich niekoľko veršov prezrádza, že títo židovskí kresťania boli ostrieľaní veteráni viery. Preto ich odpadnutie od Krista bolo tak vážnou záležitosťou.

Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili, rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé. (List Židom 10:34)

To neboli žiadne duchovné bábätká.

Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. (List Židom 10: 35,36)

Vidíte ako tieto verše sledujú našu základnú myšlienku—a to, že list Židom bol napísaný zrelým kresťanom a napomínal ich, aby nasledovali Krista a varoval ich pred odpadnutím?

Výraz „spravodlivý bude žiť vierou,“ heslo reformácie, pramení v Starom zákone a je trikrát opakovaný v Novom zákone. Nie je vlastný novej zmluve, pretože bol napísaný ešte keď bol prorok pod Mojžišovým zákonom.

Zdá sa, že výraz „spravodlivý bude žiť vierou“ začína znamenať to, že ak človek prijme istý teologický postoj, nepotrebuje sa zaoberať svojím spôsobom života. Je spasený „len vierou samotnou“ napriek tomu, že tvrdenie v Jakubovomliste je úplne opačné.

Ale jedenásta kapitola listu Židom, „kapitola viery“ Nového zákona, popisuje viac skutky ako teologický postoj a vedie nás tak k záveru, že my vlastne nerozumieme tomu, čo tento výraz znamená.

A spravodlivý bude žiť z viery. Ale keby cúvol späť, nemá v ňom záľuby moja duša. Ale my nie sme z tých, ktorí cúvajú späť do skazy, ale tí, ktorí veria k spaseniu duše. (List Židom 10: 38,39)

Výraz „cúvať späť“ v tomto verši je identický s výrazom „odpadnúť“ v Židom 6:6. Boh v tom nemá záľubu.

Zaujímavou skutočnosťou je to, že výraz „spravodlivý bude žiť vierou“ sa nevzťahuje na vyznávanie istých princípov, ale na naliehavé úsilie o posun vpred smerom k Bohu.

Pisateľ listu Židom sa jasne odvoláva na náš spôsob života a nie na nejakú skupinu princípov. Nasledujúca jedenásta kapitola Židom, ktorá je definíciou toho, čo to znamená „spravodlivý bude žiť vierou,“ jasne poukazuje na to, že skutočná biblická viera nie je vyznávanie istých princípov, ale je poslušnosťou zjavenej Božej vôli.

Obzvlášť dôležitý je fakt, že Boh používa ľudí Starého zákona, aby poučil novozákonných ľudí o tom, čo to vlastne viera je a samotný tento fakt rúca koncept akejsi zvláštnej „odpúšťajúcej milosti“ (ktorá je jednou z veľkých chýb dnešnej doby.)

My nie sme z tých, ktorí cúvajú späť do zahynutia, ale z tých, ktorí veria v spasenie duše. Viera, tuto zmienená, je viera, ktorá nás zachováva radostných v našom úsilí o vstup do Božej vôle, takých, ktorí dobrým a verným srdcom prijímajú Pánovo káranie počas toho čo nás činí účastnými na Jeho svätosti. Nie je to, ako to bez pochýb dokazuje jedenásta kapitola, nejaký systém viery, kedy prijímame určitý teologický postoj ohľadom Krista, Jeho vykúpenia a vzkriesenia, pretože tento systém viery sa dá prirovnať k Židom, sediacim v Egypte, ale ktorí o sebe prehlasujú, že už sú v zasľúbenej zemi, pretože to Boh o nich povedal.

Tretia, štvrtá a dvanásta kapitola Židom jasne oznamujú, že viera a poslušnosť Bohu idú ruka v ruke, nie tak ako je to dnes, keď viera je niečo abstraktné a nespája sa s prísnou poslušnosťou Bohu.

Problémom generácie Izraelitov, ktorí pomreli na púšti nebolo to, žeby neboli verili tomu, že je s nimi Boh alebo tomu, že sú na ceste, ktorá niekam smeruje. Ich problémom bolo, že reptali na rôzne problémy a bolesti dovtedy, až ich Boh neobrátil späť do púšte, kde aj pomreli, nikdy nevstúpiac do Kanaánu. Tento príbeh je opísaný aj v liste Židom, pretože sa veľmi dobre hodí aj na nás.

Chcem vám pripomenúť, hoci to už všetko viete, že Pán najprv zachránil ľud z egyptskej krajiny a potom zahubil tých, čo neuverili. (Juda 1:5)

Problémom je zvod hriechu a nie to, že opustíme nejaké teologické stanovisko. Títo židovskí kresťania upadli späť do hriechu! Zanedbali to, aby sa naliehavo usilovali o vstup do Božieho odpočinku.

Preto aj my, obklopení takým veľkým oblakom svedkov, odložme stranou všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a bežme vytrvalo v borbe, ktorú máme pred sebou. (List Židom 12:1)

Všimnite si ten dôraz na spôsob života-odložme stranou každú príťaž a hriech, čo nás opantáva. Opäť sa tu zmieňuje o zvode hriechu, ktorého výsledkom je hriech. Majú sa židovskí veriaci vrátiť späť do hriechu, odpadnúť od Krista, alebo si majú horlivo žiadať vstúpiť do zasľúbenia?

Ešte ste sa nesprotivili až do krvi v boji proti hriechu. (List Židom 12:4)

Postavte tento verš proti tej kašičke, ktorú dnes počúvate. Pravdivý kresťanský život zápasí zo všetkých síl proti hriechu. Je to jeden dlhý boj viery, v ktorom sa cez púšť naliehavo usilujeme o vstup do zasľúbenej zeme. Svätý Duch nás na tejto ceste na každom kroku vedie a pomáha nám.

Obrazne sa to dá povedať asi tak, že ak sa veriaci tak povediac obráti späť do Egypta, nachádza sa v nebezpečenstve, že už nikdy nebude schopný vrátiť sa a začať nanovo kráčať smerom k zasľúbenej zeme.

Všimnite si nasledovné:

Bolo by pre nich lepšie, keby nepoznali cestu spravodlivosti, ako keď sa po jej poznaní odvrátili od svätého prikázania, ktoré im bolo dané. (2. list Petrovi 2:21)

Všimnite si, že je to „cesta spravodlivosti.“ Nie je to cesta viery, ale cesta spravodlivého spôsobu života. A obrátiť sa späť k hriechu znamená odvrátiť sa od „svätého prikázania.“

Uvedený verš z 2. listu Petra jasne ukazuje, že sa nevzťahuje na nejaký systém viery, ale na zapletenie sa s hriechmi sveta.

Ak sa totiž tí, čo unikli poškvrnám sveta skrze poznanie nášho Pána a spasiteľa Ježiša Krista znovu s nimi zapletajú a podľahnú im, ich posledné veci sú horšie ako prvé. (2. list Petrovi 2:20)

Zdá sa mi, že 2. list Petra má veľmi blízko k listu Židom 6:6. Čo o tom súdite vy?

Pokračujme však v liste Židom.

Aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich. Či sa nepodriadime omnoho viac Otcovi duchov, a budeme žiť? (List Židom 12:9)

Podľa tohto verša by sa dalo povedať, že židovskí veriaci cúvali späť kvôli problémom, ktoré mali ako kresťania. Pisateľ však upozorňuje na to, že tieto problémy sú karhaním od Pána, ktorý nás takto kázni, aby sme sa mohli stať svätými synmi Boha.

Dozerajte, aby nik nezanedbával milosť Božiu, aby nevyrástol nejaký koreň horkosti, a nenarobil nepokoja a trápenia a boli by ním poškvrnený mnohí.

(List Židom 12:15)

Všimnite si výraz „ nezanedbával Božiu milosť.“ Nie je to nezvyčajné? Ochabovať alebo zanedbávať milosť Božiu sa spätne vzťahuje na Židom 4:1, „aby sa niekto z vás nezdal, že zaostal (prešiel pomimo).“ Tak teda prvotná základná myšlienka listu Židom prechádza celým listom.

Bratia, ja nemyslím o sebe, že by som už uchvátil, ale jedno robím, na to čo je za mnou zabúdajúc, a po tom, čo je predo mnou sa vystierajúc, (List Filipanom 3:13, 14a)

Ak ste už raz začali ísť po ceste spravodlivosti, naliehavo sa usilujúc o vstup do dedičstva, necúvajte späť. Cúvať znamená „zanedbávať milosť Božiu.“

Hľaďte, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí! Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, čo oznamoval Božiu vôľu na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. (List Židom 12: 25)

Kresťania, ktorí pristúpili k nebeskému Sionu, sú napomínaní k tomu, aby vytrvali v načúvaní Božiemu hlasu.

A tu máme pravdivé poňatie spasenia. Všimnite si nasledovné:

Amen, amen vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života. (Ev. podľa Jána 5:24)

Ján 5:24 je jedným zo základných princípov, ktoré používajú kresťanskí učitelia na to, aby dokázali, že spasenie je lístkom do neba. Keď si raz urobil rozhodnutie pre Krista, nemôžeš byť už nikdy odsúdený a nezáleží na tom, čo robíš a ako žiješ.

Problémom tejto interpretácie je pojem čas statický versus dynamický. Ježiš tu nehovorí o statickej epizóde, v ktorej ste prijali nejaký správny teologický postoj a už nikdy viac už nebude trápený Pánovými požiadavkami.

Ján 5:24 nie je statickým lístkom, ale naopak je dynamický, pretože začína pôsobiť v bytosti hneď potom ako prijme Krista. Každý deň a každú minútu máme načúvať Tomu, ktorý k nám hovorí z nebies.

Každý deň a každú minútu máme veriť v Boha a hľadať Jeho vôľu.

Každý deň a každú minútu máme žiť Boží život.

Za týchto okolností sme oslobodení od odsúdenia.

Za týchto okolností sme prešli zo smrti do života.

Toto je pravdivá milosť Božia a večný život.

Ale v momente, keď odpadávame a opúšťame cestu spravodlivosti, prestávame počúvať Toho, ktorý k nám neustále hovorí z nebies, cúvame späť a zanedbávame Božiu milosť-vtedy sa nachádzame v nebezpečenstve Božieho súdu a možného zničenia.

Mojím bremenom je snaha o to, aby americký kresťania pochopili, že Božia milosť v Ježišovi Kristovi nie je lístkom do neba, ktorí si kúpia vtedy, keď „sa rozhodnú pre Krista.“ Božia milosť je cesta púšťou, na ktorej sme neustále skúšaný a preverovaný. Vždy tu existuje nebezpečenstvo, že stratíme svoju vieru v Pána a obrátime sa späť do sveta.

Ak by to nebol tento prípad, pisateľ by neopisoval príbeh Židov, ktorí pomreli na púšti.

List Židom je prísnym varovaním kresťanov a v Amerike roku 1997 je toto varovanie naozaj veľmi potrebné.

Boh začal triasť všetkým, čo je v nebi a čo na zemi. A všetko, čo nie je založené v Kristu, bude z Božieho kráľovstva odstránené. Uistite sa, či je váš život skrytý s Kristom v Bohu.

Preto keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili. (List Židom 12:28)

Kresťania definujú milosť ako „bezpodmienečné odpustenie.“ Ak túto definíciu vložíme do predchádzajúceho verša, dostaneme nasledovné:

„Zachovávajme si bezpodmienečné odpustenie, pomocou ktorého môžeme Bohu slúžiť s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili.“

Pripomínam, že my definujeme milosť ako Božiu prítomnosť v Kristu, ktorá nás uschopňuje vykonať všetko, čo Boh nariadil.

Pokúsme sa teda vložiť našu definíciu do verša, aby sme videli, či z toho vyjdeme trochu lepšie.

„Zachovávajme si Božiu prítomnosť v Kristu, ktorá nás uschopňuje učiniť všetko, čo Boh nariadil, pomocou ktorej môžeme Bohu slúžiť s úctou a s bázňou, aby sme sa mu páčili.“

Sme o niečo bližšie?

Každého teda, kto počuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človeku, ktorý postavil svoj dom na skale. (Ev. podľa Matúša 7: 24)

Tieto Kristove slová z evanjelií boli veľmi dlho ignorované práve pre ten deštruktívny spôsob, akým bola pochopená a vyčovaná Božia milosť. Dúfajme, že Boh si v dnešných dňoch povolá armádu mladých ľudí, ktorá odstráni túto chybu z tváre zeme. Možno budú títo mladí bojovníci ako šípy, ktoré vnikajú do srdca nepriateľa, nepriateľa, ktorý zobral Pavlove slová a poprekrúcal ich. Pavol nikdy neučil, že sa už od nás nevyžaduje dodržiavať Kristove nariadenia a nariadenia Jeho apoštolov.

A Boh pokoja, ktorý skrze krv večnej zmluvy vyviedol z mŕtvych veľkého Pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, nech vás učiní dokonalými v každom dobrom skutku, aby ste plnili jeho vôľu, konajúcu v nás to, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen. (List Židom 13:20,21)

Hoci naším cieľom bolo vysvetliť Židom 6:4-6, príležitostne sme odbočili aj k téme, že kresťanské spasenie nie je vyznávaním nejakých princípov, ale vždy má za následok spravodlivý spôsob života. Faktom ostáva, že prevažná časť novozákonných pisateľov sa zaoberá spravodlivým spôsobom života. A nikde to nie je viac pravdou ako práve v liste Židom.

Keď veriaci odpadne, odpadne od spravodlivého a navráti sa k hriešnemu spôsobu života. Odpadne od spravodlivého spôsobu života, ktorý začal pri svojom obrátení.

Dôvodom, prečo som takto odbočoval je, že súčasné prekrúcanie Žid 6:4-6 má za následok akýsi pokus o to, prinútiť Nový zákon dokázať súčasný názor, že spasenie je vyznávaním istých princípov, ktoré pôsobia nezávisle od nášho spôsobu života.

Keď však pochopíme, že spasenie je dynamické a nie statické a že sa začína určitým špecifickým spôsobom, pokračuje určitým špecifickým spôsobom a je zakončené určitým špecifickým spôsobom, so Žid 6:4-6 nemáme problém. Tieto verše hovoria to, čo znamenajú a znamenajú to, čo hovoria.

Ak sa veriaci, značne skúsený v Kristu, odvráti z cesty a navráti späť do hriechu, môže zažiť, že už ho nebude možné obnoviť ku pokániu z hriechu. Spoznal cestu spravodlivosti, ale odvrátil sa od nej. Je podobný psovi, ktorý sa vracia k svojmu vývratku. Bolo by bývalo lepšie, keby nikdy nepoznal cestu spravodlivosti (z 2 Petrovho listu).

Toto sú prísne slová a veľmi netypické pre súčasné kresťanské učenie, ale pravdou ostáva, že toto učenie je chybné v otázke požiadaviek, kladených na veriacich po tom čo začali kráčať po ceste spasenia. V súčasnosti existuje tisíce cirkví plných telesnosti a hriechu, ktoré verejne dokazujú naše odchyľovanie sa od Božieho slova.

Pevne verím, že táto naša krátka štúdia listu Židom primeje niektorých ľudí k zamysleniu sa. Ak súčasné učenie nie je správne, potom sa potrebujeme obrátiť a naučiť sa a robiť to, čo je správne. Nie je to prvýkrát v histórii, čo cirkev stratila správny smer.

Kniha zákona bola nájdená. Čo urobíme? Čo o tom hovorí Pán?

Ak správne počujem a rozumiem Pána, potom hovorí, že americký kresťania potrebujú činiť pokánie a začať dodržiavať nariadenia Krista a Jeho apoštolov. Boh nechce počuť žiadne výhovorky na udeľovanie milosti alebo večnú bezpečnosť alebo to, ako nie sme pod zákonom ale pod milosťou alebo akékoľvek iné formy argumentov. Boh chce, aby sa dodržiavali Jeho nariadenia! Chce spravodlivý, bohabojný, poslušný spôsob života u tých, ktorí vyznali vieru v Krista! Boh chce, aby Jeho cirkev bola morálnym svetlom v Amerike a nie bláznivými skupinami ľudí, ktorí poskakujú popri svojich laviciach, čakajúc na nebiblické „vytrhnutie pred veľkým súžením,“ ktoré by ich zbavilo problémov tohto sveta.

Spýtaj sa Pána. Je to príliš vážne na to, aby si to bral na ľahkú váhu. Si kresťan. Pýtaj sa Boha v mene Ježiša, či hovorím pravdu.

Prečítaj si znova to, čo sme učili z listu Židom. A vidz, či sme rezali správny smer Slova pravdy.

A potom sa pripoj k nám a modli sa s nami, možno Boh dá pokánie do kresťanských cirkví v Amerike predtým, než bude príliš neskoro!

(“Pád Späť Do Hriechu”, 4350-1)