SÚCI POMOCNÍK
Aby ju postavil pred seba slávnu, cirkev nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo akejkoľvek inej poškrvny, ale aby bola svätá a bezvadná. (List Efezským 5:27)
Hľa, môj služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svojho Ducha na neho, vynášať bude národom súd. (Iziáš 42:1)
Podľa knihy Izaiáša položí Pán Boh Ducha na svojho služobníka a ten prinesie národom súd. Tým služobníkom Pána je Kristus—Hlava a Telo. Cieľom dvoch tisícročí trvajúceho cirkevného veku bolo a je vybudovať z Tela Kristovho súceho pomocníka Hlave.
Existuje niekoľko príčin, pre ktoré kresťanská cirkev do dnešných dní nedosiahla úroveň dospelosti, ktorá je nevyhnutná pre splnenie tejto od nej požadovanej úlohy—a to stať sa Telom Pánovho služobníka. V súčasnosti Duch Pánov zdôrazňuje, že nastal čas aby Telo Kristovo dospelo do vzrastu plnosti Krista.
Keď žil Pán Ježiš na zemi, vyučoval mnohých učeníkov a oznamoval im, že zbuduje cirkev, čím myslel zoskupenie ľudí povolaných zo sveta. Charakter učeníkov a Cirkvi je znázornený v štyroch evanjeliách, knihe Skutkov a v listoch apoštolov.
Takmer hneď na to, pravdepodobne ešte v prvom storočí nášho letopočtu, sa pravý charakter Cirkvi stratil z dohľadu a vzniklo kresťanské náboženstvo. Dnes tu máme kresťanské náboženstvo a nie vždy sa patrične zdôrazňuje, že zatiaľ čo kresťanské náboženstvo je jedna vec, to čo Biblia chápe výrazom „Cirkev“ je čosi úplne iné.
Pôvodná predstava Cirkvi bola už od počiatku kresťanskej éry výrazne zmenená.
Ponajprv vzniklo náboženstvo, ktoré určovalo, kto z ľudí sa môže k cirkvi pripojiť, zatiaľ čo na počiatku tvorili cirkev ľudia vyvolení Pánom, a to tí ktorí mali osobný vzťah s Ježišom Kristom—tí, ktorí začali s Kristom v Jeho telesnej forme počas Jeho života na zemi a pokračovali s Ním v Jeho vzkriesenej forme. Teda stať sa členom Tela Kristovho v sebe zahŕňalo osobné zoznámenie sa so žijúcim Kristom. Toto osobné zoznámenie sa však nie je pravdou pre tie zástupy ľudí, ktorí sa pripojili ku kresťanskému náboženstvu. Napriek tomu táto pozmenená forma pôvodnej predstavy Cirkvi však pretrvala až do dnešných dní.
Po druhé, pravdepodobne s cieľom napodobniť ostatné okolité náboženstvá, bol pozmenený aj cieľ spasenia, a tak namiesto morálnej premeny jednotlivca a jeho jednoty s Kristom bol za cieľ určený večný posmrtný život v Nebesiach. Aj táto pozmenená predstava pretrvala až do dnešných dní.
Po tretie sa stratila predstava Kráľovstva prichádzajúceho na zem. V mojej kresťanskej denominácii, ktorá je rovnako dobrá ako ktorákoľvek iná, sa termín Kráľovstvo neobjavuje ani len vo Vyznaní viery. Nie je to tak aj u vás? Avšak pôvodné evanjelium je evanjeliom o kráľovstve Božom prichádzajúcom na zem. Nie je to, že bol vynechaný tento pojem z Vyznania viery tak trochu zvláštne?
Po štvrté, poňatie Tela Kristovho, zjavenia, ktoré bolo dané iba apoštolovi Pavlovi, bolo odsunuté nabok v prospech pastora a jeho kongregácie. Názor, že každý veriaci sa má stať funkčným členom dospelého Tela Mesiáša, je veľmi zriedka prezentovaný a rozdeľovanie veriacich na duchovných a laikov existuje do dnešných dní.
Po piate, stratil sa aj náhľad, že po dosiahnutí dospelosti sa Telo Kristovo zjaví spolu s Kristom, aby založilo medzi národami zeme spravodlivosť a súd. Ba niekedy je predkladaná absolútne nebiblická predstava o tom, že pohania vytvoria svoje kráľovstvo v nebesiach, a Židia svoje na zemi. Táto predstava je nielenže nebiblická, ale aj absolútne nereálna. Množstvo ľudí má v sebe aj židovskú aj pohanskú krv. Kto ich rozlíši? Kde by žili teda tí, ktorí sú sčasti pohania a sčasti Židia, na zemi alebo v nebi? A kde by sa tak asi našli Baránkovi apoštoly? Všetci boli Židia!
A potom, apoštol Pavol nám hovorí, že v Kristovi, t.j. v Jeho tele, už nie je ani Žid ani Grék.
Očividne je množstvo kresťanských tradícii, ktoré by mali byť preskúmané, aby sa zistilo, či napomáhajú kresťanským cirkvám stať sa Manželkou Baránka bez poškvrny a vrásky.
Na počiatku postavil Boh človeka do raja, ktorý bol na zemi. Čo Boh začal, to aj dokončí. Keď bude všetko ukončené, človek bude žiť opäť v raji na zemi. Bude tu však jeden rozdiel, a to ten, že ľudstvu bude vládnuť spravodlivé kráľovstvo, ktoré nedovolí ani hriechu ani smrti, aby vstúpili na zem. Kráľovstvo Božie pozostáva z Krista a z Jeho Tela, Jeho Cirkvi.
Všetko, čo sa prihodilo odvtedy, čo Adam s Evou zhrešili voči Bohu, sa stalo za účelom poučiť ľudí a anjelov o bláznovstve hriechu, a tiež aby bol vypracovaný program, ktorý vyvrcholí pri opätovnom znovunastolení všetkého, čo bolo stratené.
Musí ostať v nebi, dokiaľ nepríde Boží čas na to, aby obnovil všetko, tak ako to sľúbil dávno predtým skrze svojich svätých prorokov. (Skutky apoštolov 3:21)
Tento verš neznamená, ako sa niektorí domnievajú, že napokon bude každá bytosť vrátená do Božej Prítomnosti. Skôr to znamená, že všetko bude obnovené podľa toho, čo hovoril Boh skrze Prorokov.
Kvôli neposlušnosti Adama a Evi musel prísť niekto, kto bol absolútne poslušný a kto sa stal dobrovoľne hriechom, obetujúc sa za celé ľudstvo. Toto vykonal Pán Ježiš Kristus a tým dosiahol odpustenie hriechu pre celý svet.
Avšak, naďalej tu ostáva jeden veľký problém. Ľuďom boli síce odpustené ich hriechy, ale čo ďalej? Zem je naďalej prekliata. A ľudia sa stále rodia v stave bezzákonnosti. Národy sú naďalej vo vzbure voči Bohu. Hriech bol síce odpustený, ale zem naďalej ostáva údolím tieňov smrti.
Preto na zem musí prísť niekto, kto má autoritu na to, aby odstránil prekliatie prírody a kto má také množstvo Božieho Ducha, aby mohol byť zo zeme odstránený všetok hriech a opätovne vybudovaný raj.
Ten niekto, kto toto celé má vykonať je Služobník Pána. Prečo potom to všetko nevykonal Pán Ježiš Kristus, Pánov služobník, už pred dvoma tisíckami rokov a neodstránil už vtedy prekliatie z prírody a hriech zo zeme? Veď nakoniec, mal na to všetku autoritu a plnosť Ducha Božieho.
Aby sme odpovedali na túto otázku, potrebujeme sa vrátiť na počiatok stvorenia. Keď Boh stvoril na zemi človeka povedal, že nie je pre človeka dobré, aby ostal sám. A tak Boh prisľúbil, že učiní človeku vhodnú pomoc, pomoc ktorá mu bude roveň, pretože Adam sa nemohol stať sám plodným a získať tak prevahu na zemi spôsobom, akým si to prial Boh.
A keby sa aj prechodne naplnili prvotné nariadenia Boha, Božie zasľúbenia sú adresované Pánu Ježišu Kristovi, ktorý je človekom Božím v tom najpravdivejšom zmysle slova,pretože iba sám Kristus je podobou Božou, Synom Božím.
Boh povedal, že nie je dobré aby Kristus ostal sám, ani aby iba On sám bol podobný Bohu ani aby iba On sám bol plodný a získal vládu nad prácou Božích rúk.
V záhrade Eden Boh načrtol predobraz, ako z Krista samého mu stvorí súceho pomocníka, tak aby Boží plán mohol napredovať presne tak ako to Boh zamýšľa.
Služobník Pána sa preto skladá nielen z vyvýšenej Hlavy, to jest z Pána Ježiša Krista, ale aj z Jeho Tela. Slovo Telo som napísal s veľkým písmenom preto, aby som odlíšil fyzické telo Krista od Cirkvi.
Kristovým Telom je Jeho Cirkev, manželka Baránkova. Ľudia sa stávajú manželkou Baránka tým, že jedia Baránka, Božieho Baránka sviatku pesach. Prvá a najdôležitejšia vlastnosť Tela Pánovho služobníka je, že už viac nie je ľudským živočíchom, ale že je stvorené z Krista samotného rovnako ako Eva bola stvorená z Adama.
Stvorenie Adama a Evy, i keď je opísané tak jednoducho a stroho, má svoj absolútny význam v zobrazení večnej jednoty, o ktorú má Boh záujem.
Vy, mužovia, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná. Tak sú povinní aj mužovia milovať svoje ženy ako svoje vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, sám seba miluje. Lebo veď nebolo nikdy nikoho, kto by bol nenávidel svojho tela, ale ho každý chová a opatruje ako aj Pán cirkev, lebo sme údami jeho tela, z jeho mäsa a kostí. Preto opustí človek svojho otca i svoju mať a pripojí sa ku svojej žene, a tí dvaja budú jedno telo. Toto tajomstvo je veľké, ale ja hovorím vzťahom na Krista a vzťahom na cirkev. (List Efezským 5:25-32)
Správa v Genesis hovorí o Kristovi a Jeho Cirkvi!
Takže máme Pánovho služobníka, Krista ako hlavu a Jeho Telo, ktorý sa vráti na zem a založí medzi národami spravodlivosť. Hriech a smrť budú zo zeme odstránené. Duch Boží pokryje mŕtve more ľudstva ako skutočné vody pokrývajú more. Malé deti sa budú hrať so všetkými druhmi zvierat, domácimi aj divými, bez akéhokoľvek nebezpečenstva. Toto je evanjelium o príchode Božieho kráľovstva na zem, evanjelium, ktoré bolo pochované v rumoviskách náboženských tradícií.
Toto je Boží dokonalý plán.
Jeden hlavný problém však ostáva. A to ten, že manželka Baránka musí byť pre Krista súcim pomocníkom. Nezrelý, sebecký, hriešny a neposlušný člen kresťanského náboženstva nie je súcim pomocníkom Baránka Božieho.
Účelom dvoch tisícročí trvajúceho cirkevného veku bolo povolať členov Kristovej Cirkvi z národov zeme a priviesť ich k dospelosti. To však neznamená, že jediní, ktorí budú zachránení od Božieho hnevu, budú členovia Cirkvi. Znamená to skôr to, že členovia Cirkvi sú predurčení k morálnej podobe Ježišovi Kristovi a skrze Pána Ježiša k pokojaplnej a nerušenej jednote s Otcom. Keď sa táto morálna transformácia a jednota uskutoční, svet uverí, že Boh poslal Ježiša Krista aby sa stal Spasiteľom sveta.
To, koľko už bolo zavŕšené na ceste privádzania členov Cirkvi do nevyhnutnej dospelosti ešte len uvidíme. V poslednej kapitole knihy Izaiáša je jedno proroctvo práve o tom, že v posledných dňoch dôjde k tomu, že sa Kristus náhle objaví vo svojich veriacich.
Kto kedy slýchal také voľačo? Kto videl niečo podobné? Či sa azda zrodí zem za jeden deň? Či sa narodí národ na jeden raz? Keď hľa, Sion ešte len začal pracovať k pôrodu, a už aj porodil svojich synov! Či by som azda ja, keď otvorím život matky, nedal porodiť? hovorí Hospodin. Alebo či by som ja, ktorý dávam rodiť, mal zavrieť život? hovorí tvoj Boh. (Iziáš 66: 8,9)
Podľa môjho názoru národ, ktorý bude tak náhle zrodený je sväty národ, kráľovské kňazstvo, Cirkev Ježiša Krista. Myslím si, že Ježiš Kristus sa nevráti, kým členovia Jeho Cirkvi nedospejú, kým z nich nebudú sformovaní súci pomocníci Pána.
Jednoducho nemôžem uveriť tomu, že tieto verše hovoria o tom ako sa z duchovne lenivých, neverných a sebeckých veriacich vo chvíli stanú obri viery. Skôr si myslím, že Pánovi učeníci, ktorí trpezlivo hľadajú Pána a usilovne konajú Jeho vôľu, budú náhle zjavení svetu. Pri pôrode sa dieťa odrazu ukáže svetu, ale jeho formovanie sa z embria cez zárodok až na dieťa samotné prebieha mesiace predtým v úplnej skrytosti.
A ako sú členovia Tela privádzaní do dospelosti? Prostredníctvom rôznych služieb a darov, dávaných členom Tela, aby mohlo byť Telo vybudované Telo do dospelosti. A Boh používa aj iné, dodatočné prostriedky, ako utrpenie, radosti, ktoré sú nám odmietané a rôzne životné udalosti, cez ktoré musíme prejsť a cez ktoré keď prechádzame, sme privádzaní do dospelosti.
Program dospievania veriacich sa rozvíja veľmi pomaly, pretože dary a služby Tela nie sú tak rozšírené ako by mali byť, aby uskutočnili úlohu, pre ktorú sú určené. Myslím, že toto sa v nadchádzajúcich dňoch zmení a my uvidíme omnoho, omnoho viac darov a služieb, ktoré sa budú prejavovať v kresťanských zhromaždeniach. Dúfajme.
V liste Efezským sa píše, že Boh dal jedných za apoštolov, iných za prorokov, evanjelistov, pastorov a učiteľov na to, aby budovali Telo Kristovo. Mimochodom, určite sa tu nehovorí o piatich super službách, ktoré sú nadradené iným, ako sa to dnes káže. Nie, týchto päť (alebo štyri) služieb, ktoré sa tu spomínajú iba reprezentujú množstvo darov a služieb, ktoré Svätý Duch rozdáva členom Kristovho Tela.
Prechádzame od jednej chyby k druhej.
Ale jednému každému sa dáva prejavovanie Ducha na spoločný úžitok. Lebo jednému sa dáva skrze Ducha slovo múdrosti a druhému slovo známosti podľa toho istého Ducha, inému viera v tom istom Duchu, inému milosti dary uzdravovania v tom istom Duchu, inému pôsobnosti divov, inému proroctvo, inému rozoznávanie duchov, inému druhy jazykov a inému výklad jazykov, a to všetko pôsobí jeden a ten istý Duch rozdeľujúc osobitne jednému každému tak ako chce. (1. list Korinstkým 12:7-11)
Tu sú uvedené ďalšie príklady darov a služieb Ducha, ktoré musia v našich dňoch začať pôsobiť, aby sa Cirkev mohla stať súcim pomocníkom Baránka.
Teraz ste telom Kristovým a každý z vás je jeho časťou. A v cirkvi Boh menoval ako prvých zo všetkých apoštolov, ako druhých prorokov, tretích učiteľov, potom činiteľov zázrakov, tiež tých ktorí majú dar uzdravovania, tých ktorí sú schopní pomáhať druhým, tých s darmi spravovania, a tých, ktorí hovoria rôznymi druhmi jazykov. (1. list Korintským 12:27,28)
Všimnite si, že pastori a evanjelisti nie sú spomenutí vo vyššie citovaných veršoch, čo by sa nestalo, ak by služby-apoštol, prorok, evanjelista, pastor a učiteľ boli považovaní za päticu super úradov, postavených nad ostatných členov Tela. Nie, pretože všetci sú ustanovení v rámci Tela pre spoločné dobro. Žiaden úrad ani služba nepovyšujú niekoho nad iných. Čo sa týka spravovania miestneho zhromaždenia, Boh nám pomôže spoznať, kto je najvhodnejší pomáhať v spravovaní miestneho tela veriacich.
Všimnite si teraz v nižšie uvedenom, aký je cieľ všetkých darov a služieb, dávaných Telu Kristovmu.
Bol to on, ktorý dal niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov a niektorých za pastorov a učiteľov, aby pripravovali Boží ľud pre prácu služby, aby mohlo byť Telo Kristovo zbudované, dokiaľ všetci nedosiahneme jednotu vo viere a v poznaní Syna Božieho a nestaneme sa dospelými, dosahujúc celý rozmer plnosti Krista. (List Efezským 4:11-13)
Je skutočne ťažké z citovaných vešov určiť, či sa tam hovorí o tom, že Boh dáva služby a dary ľuďom, aby tak títo ľudia mohli byť pripravení budovať Telo, služby ako napríklad apoštolstvo alebo proroctvo, alebo sa tu hovorí o tom, že apoštolovia, proroci a tí ďalší sú tí, ktorí pripravujú Boží ľud k službe Bohu samému. Ja osobne uprednostňujem tú prvú interpretáciu, ale dokážem prijať aj tú druhú.
V každom prípade dary a služby rozdáva Boží Duch a sú určené Telu Kristovmu za účelom privádzať veriacich do rovnakej živej viery v Pána Ježiša (nie do rovnakého teologického postavenia), do plnosti poznania Syna Božieho, dokiaľ každý z nich nedosiahne dospelosť, ktorá je meraná veľkosťou plnosti Krista. Pretože iba skrze túto dospelosť sa z nás stávajú súci pomocníci Hlave Pánovho služobníka-Kristu.
…miesto toho, hovoriac pravdu v láske, rastieme vo všetkých veciach v neho, ktorý je hlavou, v Krista. Z neho celé telo, spojené a držané pospolu každým podporným väzivom, rastie a buduje sa v láske, keď každá časť koná svoju prácu. (List Efezským 4:15,16)
Môj osobný názor je ten, že toto budovanie sa uskutočňuje už tu na zemi a pokračuje aj potom keď zomrieme. Ak totiž nepokračuje aj po našej smrti, ako môžeme dôjsť spoločne k dokonalosti? Ale nechcem tým povedať, že teda teraz môžeme byť ľahostajný k svojmu zdokonaľovaniu sa, pretože sa zdokonalíme až po smrti. Ak nie sme dnes plne usilovný, tak potom keď zomrieme, bude sa s nami zaobchádzať presne podľa podobenstva o talentoch, ako s lenivými a zlými služobníkmi.
Ale ako môžeme zistiť, aké sú naše dary a služby a ako ich máme používať? Osobne som oboznámený so službou vzkladania rúk a proroctva, oba dary sú zamerané na pomoc veriacim v prijímaní a vykonávaní darov a služieb a sú to veľmi užitočné dary. Avšak existuje aj iný, spoľahlivejší spôsob, ako zistiť aké sú tvoje dary a ako ich používať a to, keď odovzdáš svoje telo v úplnom posvätení sa ako obeť Bohu.
Preto bratia, nalieham na vás, so zreteľom na Božiu milosť, ponúknite svoje telá ako živú obeť, svätú a ľúbu Bohu—to je váš duchovný skutok uctievania. Neprispôsobujte sa viac spôsobom tohto sveta, ale buďte premenení obnovou svojej mysle. Potom budete schopní vyskúšať a potvrdiť, čo je Božia vôľa—jeho dobrá, milá a dokonalá vôľa. (List Rímskym 12:1,2)
Existuje iba jediná cesta na to, aby ste poznali Božiu vôľu na každý deň, a to každý deň odovzdať svoje telo ako živú obeť Bohu. Len takto sme schopní „skúšať a potvrdiť, čo je Božia vôľa.“
Po tom, čo takto zistíme Božiu vôľu, musíme používať svoj dar a službu praktickým spôsobom a zároveň žiť skromne podľa množstva viery, ktoré nám Boh prisúdil.
Tak sme mnohí jedno telo v Kristu, ale jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme však rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná. Ak má niekto dar proroctva, nech je v súlade s mierou viery, ak má niekto dar služby, nech slúži, ak má niekto dar vyučovania, nech vyučuje. Kto má dar povzbudzovania, nech povzbudzuje. Kto sa zdieľa, nech dáva úprimne. Kto je predstavený, nech koná usilovne. Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí s radosťou, ochotne. (List Rímskym 12:5-8)
Spomeňte si, že konečným dielom nášho spolupôsobenia je vybudovať Telo Krista dokiaľ sa z neho nestane súci pomocník pre Pána Ježiša.
Poďme teraz spolu popremýšľať nad niektorými oblasťami dospelosti, do ktorej musíme dorásť.
Ako prvé a pravvdepodobne aj najdôležitejšie je naučiť sa žiť skrze telo a krv Kristovu. Manželka Baránkova nie je formovaná z tela a krvi ľudskej bytosti, ale z nového stvorenia, stvoreného z Krista samotného, pretože podľa Božej ekonómie si musí podobné vziať podobné. Ježiš Kristus je Syn Boží a Syn človeka. Jeho telo, Jeho nevesta, Jeho Cirkev, musí byť tiež narodená z človeka a z Boha. Preto sa musíme znovu narodiť, ak chceme vstúpiť do Božieho kráľovstva, ktorým je Kristus, pretože telo a krv nemôžu vstúpiť do kráľovstva Božieho.
Ako sa máme naučiť žiť skrze telo a krv Kristovu?
Ako mňa poslal ten živý Otec, a ako ja žijem skrze Otca, tak aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. (Evanjelium podľa Jána 6:57)
Každý deň stojíme pred mnohými rozhodnutiami (rovnako malými ako aj veľkými) a sami sa musíme rozhodnúť, či učiníme rozhodnutie podľa tela a mysle alebo na modlitbe pred Pánom, odovzdávajúc tak každý svoj skutok, každý stav svojej mysle a svoju reč Jemu samému.
Kedykoľvek činíme rozhodnutie podľa nášho tela a mysle, ostávame živočíšnym stvorením.
Kedykoľvek činíme rozhodnutie na modlitbe pred Pánom, odovzdávajúc rozhodnutie Jemu, je nám dávané v duchovnom slova zmysle, jesť Jeho telo a piť Jeho krv.
Napríklad dajme tomu, že je tu niekto, komu potrebujeme odpustiť, ale pre nás je to veľmi ťažké. Môžeme sa teda rozhodnúť, buď budeme ignorovať napomínanie svojho svedomia a ospravedlníme svoj postoj neodpustenia, alebo pôjdeme pred Boha a na modlitbe Ho poprosíme o pomoc, aby sme dokázali odpustiť. Keď sa rozhodneme pre modlitbu, jeme a pijeme telo a krv Kristovu, aby nás posilnili, dokiaľ nebudeme skutočne schopní odpustiť. Začni sa takto rozhodovať a uvidíš sám, či mám pravdu.
Tým, že sa učíme žiť skrze Jeho telo a Jeho krv, vstupujeme tak do svadby s Baránkom a staváme sa tak podstatnou, večnou a neoddeliteľnou časťou Božej Osoby.
V predstave odovzdávania nášho tela ako svätej obete a v predstave života skrze telo a krv Kristovu, je zahrnutá aj predstava prísnej a striktnej poslušnosti Bohu. Prvotný hriech bola neposlušnosť—postavenie vôle jednej bytosti proti Božej vôli. Ale napriek tomu, že v mnohých kresťanských cirkvách sa na posvätenie kladie veľmi malý dôraz, skutočnosť je taká, že Boh neakceptuje stvorenie, ktoré nie je v čo i len v najmenšej oblasti svojho života prísne poslušné Bohu. Kráľovstvo Božie znamená činiť Božiu vôľu na zemi tak ako je to v nebi. Ani krôčik vpravo alebo vľavo nie je povolený.
Preto musí byť pred tým, ako Boh začne pracovať so zvyškom ľudstva, Cirkev zdokonalená vo svojej poslušnosti Bohu.
Služobník Pána je v každej chvíli a za každých okolností úplne a striktne poslušný Otcovi a ak Ho o to budeme prosiť, Boh bude zdokonaľovať postoj poslušnosti rovnako v tebe ako aj vo mne.
…budeme pripravení potrestať každý čin neposlušnosti, keď už raz naša poslušnosť bude úplná. (2. list Korintským 10:6)
A v čom ešte potrebujeme porásť, ak sa chceme stať súcimi pomocníkmi Krista? Po odpoveď sa vrátime späť do Izaiáša.
Hľa, môj služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svojho Ducha na neho, vynášať bude národom súd. (Iziáš 42:1)
Prvým problémom, ktorý musíme pomenovať pravým menom je, že my sa máme stať služobníkmi Pána. Dnes je, prinajmenšom v Amerike, veľmi moderné pokúšať sa používať Pána Ježiša ako nášho služobníka. Akoby On sa mal stať naším súcim pomocníkom a mal nám pomáhať v každej oblasti nášho života. Predstavte si, že by aj Eva považovala Adama za svojho pomocníka, ktorý bol stvorený pre ňu samotnú, aby mohla úspešne presadzovať svoje sklony!
Ak použijeme termíny z Písma, potom my, ktorí sme teraz pri Letniciach (štvrtý sviatok Pána), stojíme teraz pred zlatým svietnikom (čo je štvrtý predmet zariadenia Stánku úmluvy).
Ďalší (piaty) predmet Stánku bol oltár na kadidlo. Takže prenesene pri tomto oltári akoby voláme k Bohu „nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“ Inými slovami, po Letniciach začíname vidieť samých seba ako Pánových služobníkov, pomocníkov Pána a to ďaleko viac ako doteraz.
A toto úplné posvätenie sa Pánovej vôli je v kresťanských cirkvách v Amerike veľmi málo učené a zdôrazňované. Súhlasíte so mnou? Veriaci sú ako rozmaznané deti, domnievajú sa, že Boh len čaká na to, aby splnil každú ich túžbu, zatiaľ čo oni ďalej kráčajú svojou vlastnou cestou.
Ale to nie je cesta Kristovho evanjelia. Pán Ježiš nám jasne prikázal, že máme položiť vlastný život, vziať svoj kríž a nasledovať Ho. Dokiaľ to neurobíme, nie sme Jeho učeníkmi. A dokiaľ nie sme Jeho učeníkmi, nie sme ani členmi Kristovho Tela, iba typickými americkými členmi kresťanského náboženstva.
Boh dnes povoláva tých, ktorí sú ochotní vydržať dlhý, bolestivý proces premeny, v ktorom sa z nich stávajú súci pomocníci Pána Ježiša. Čo myslíte, koľko amerických veriacich zanechá nebiblický učenie „milosť-vytrhnutie-nebo“ a obrátia sa k Pánovi Ježišovi, pripravení vziať svoj kríž sebazaprenia a učiť sa trpezlivosti v utrpení? Bude ich aspoň desať tisíc zo všetkých tých miliónov členov kresťanského náboženstva v Amerike, tých, ktorí budú slúžiť Ježišovi Kristovi?
Boh nie je závislý na počte. Ak ich bude len sto, sto z celého toho davu amerických „kresťanov,“ sto takých, čo sa odvrátia od svojho telesného náboženstva a budú slúžiť Ježišovi Kristovi v železnej spravodlivosti, v horlivom posvätení a v striktnej poslušnosti Otcovi, potom to bude len tých sto z našej generácie, ktorí sa zjavia spolu s Ním, keď sa Pán Ježiš vráti na zem pri nastolení svojho Kráľovstvo.
Boh nikdy neuprednostňuje kvantitu pred kvalitou. A Písmo nie je možné zmeniť.
Aby tomu naozaj každý ľahko porozumel, znamená to, že ak neporastieme v Krista teraz, ako môžeme očakávať, že raz budeme súcimi pomocníkmi Pána vo svete? Dovolili by ste svojmu štvorročnému dieťaťu, aby šoférovalo auto stredom mesta?
Teraz je čas na to, aby sme rástli v Pánovi. Máme sa stať časťou služobníka Pána, a nie potulnou hviezdou, ktorá sa pokúša byť ako Kristus bez toho, aby sa stala Jeho súčasťou.
Hľa, môj služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svojho Ducha na neho, vynášať bude národom súd. (Iziáš 42:1)
Služobník Pána je Boží „vyvolený.“ Časom som došiel k poznaniu, že stať sa členom Kristovho tela je naozaj vecou Božieho vyvolenia. Ukázal mi to Boh sám vtedy, keď som kázal o Kráľovstve a o tom, že je len málo tých, ktorí sa správajú ako človek, ktorý keď zomieral od smädu, našiel studenú, trblietajúcu sa čistú vodu. Hneď na to sa totiž títo ľudia pokúšajú podeliť sa o to, čo našli, so svojimi priateľmi, ale je to akoby oslovovali egyptské sfingy. Nenachádzajú u nich žiadne porozumenia ani znamenie, že pochopili niečo z toho, čo im zvestujú.
Nedokážem to pochopiť, pretože sa mi zdá, že kresťania sú ľudia inteligentní a oddaní. Preto to, že sa človek stane členom Kristovho Tela, musí byť vecou Božieho vyvolenia, ako to hovorí Izaiáš.
Boh má veľké potešenie z tých, ktorí si vyvolili slúžiť mu bez ohľadu na to, ako to postihne ich vlastné plány a ambície.
Boh dáva svojho Ducha na tých, ktorí mu slúžia. V súčasnosti vidíme významných kresťanských vodcov, ktorí sa pokúšajú použiť Božieho Ducha tak, ako si myslia, že je Božia vôľa. Vo svojich kázňach hovoria ďaleko viac o Svätom Duchu ako o Pánu Ježišovi Kristovi. A to nie je múdre. Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí Ho poslúchajú, nie však tým, ktorí sa pokúšajú použiť Ducha Božieho na stretnutia plné senzácií.
„Prinesie národom súd.“ Predstava, že Pán Ježiš príde, aby priniesol národom zeme súd bola udusená pod hromadou odpadkov a miesto toho tvrdíme, že „Kristus prichádza vytrhnúť svoju čakajúcu nevestu do Neba.“ Toto je však absolútne nebiblické. V Biblii nenájdeme jediný verš, ktorý by také niečo dokazoval.
Kristus a Jeho nevesta nebudú v nebi odpočívať, ale prichádzajú priniesť národom spravodlivosť a súd. To, prečo vzkriesení svätí vytrhnutí do povetria je, aby sa mohli stretnúť so svojím Pánom pri jeho príchode na zem a následne aby s Ním zostúpili ustanoviť mocou Božou na zemi Kráľovstvo Božie.
Boh má v úmysle obnoviť na zemi všetko to, čo bolo skrze Adama a Evu stratené, a k tomu obnovenému chce pridať ďalšie predivné veci, o ktorých sa nám ani len nesnívalo.
Pán Ježiš Kristus sa vráti na zem, aby vykonal túto obnovu, a nie aby sa vrátil späť do neba s myriadami svätých, ktorých so sebou priviedol, aby už po celú večnosť nemali čo v duchovnom kráľovstve robiť.
Pánovo srdce patrí zemi. Pán Ježiš sa modlil k Otcovi o to, aby mohol zdediť národy a vzdialené končiny zeme.
Nebude sa škriepiťť ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas. (Iziáš 42:2)
O čom nám hovorí tento verš? Hovorí o tom, že dary a služby Tela nás musia budovať k dospelosti charakteru, ktorý sa neškriepi, ani nekričí, ani nepovyšuje svoj hlas na uliciach.
Dnes je však práve toto moderné, povzbudzovať ľudí k takým drzým vyhláseniam ako „Povstaňte a čiňte veľké veci pre Boha,“ „Vyzvite Boha k tomu, aby preukázal svoju moc,“ a podobné prejavy agresívnej viery.
Ani jeden biblický hrdina však týmto spôsobom nekonal. Dokonca ani sám Pán Ježiš nikdy nehľadal ako by „predal“ evanjelium ani aby Boha vyprovokoval k veľkým skutkom. Naopak, vždy očakával na svojho Otca a všetko činil v súlade s Jeho vôľou.
Ja nemôžem robiť nič sám od seba. Ako počujem, tak súdim, a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svojej vlastnej vôle, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. (Evanjelium podľa Jána 5:30)
Nie je to nádherné? Pán Ježiš nevykonal sám jediný súd, ani sa len nepokúšal robiť niečo bez Otca. A práve preto boli všetky Jeho súdy spravodlivé. Nehľadal to, ako by sa zapáčil sám sebe, ale Otcovi, ktorý Ho poslal.
Do takejto dospelosti sa musíme dopracovať aj my. K dospelosti, ktorá má rozmer plnosti Krista.
Nie je to vždy ľahké, dlhé roky v tichosti čakať na Pána, zatiaľ čo ostatní dosahujú veľké „duchovné“ úspechy. A možno vám niekto z tých, ktorí sa tak tešia svojim duchovným ambíciám poukazuje na to, aké bláznivé je očakávať na Pána. Stačí sa pozrieť na nich, aké veľké veci činia. „Poď dole z tých hradieb!“ „Zostúp z toho kríža!“
My sa však nemáme učiť posudzovať ľudí alebo okolnosti, ale máme sa učiť v tichosti čakať dokiaľ s istotou nevieme, čo od nás Pán chce, a potom tourobiť.
Ako sa cítite? Ešte stále túžite usilovať o tento druh dospelosti? Toto je cesta Pánovho služobníka.
Nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí, súd bude vynášať podľa pravdy. (Iziáš 42:3)
Nie je až také zriedkavé, že silní kresťania opovrhujú tými, ktorí majú problémy, tými nalomenými trstinami a tlejúcimi knôtmi. Máme tendenciu poukazovať na ich slabosti a klebetiť o nich.
Ale vieš o tom, že Pána to bolí? Je to to isté akoby za tebou prišla tvoja vlastná dcéra a s radosťou ti rozprávala o niečom zlom, čo urobil tvoj syn. Neraduješ sa nedostatkom svojho syna!
Cesta Pánovho služobníka znamená trpezlivú prácu s týmito nalomenými trstinami a tlejúcimi knôtmi, čo znamená verne im prinášať pravdu.
Buďte milosrdní k tým, ktorí pochybujú. Iných vytrhujte z ohňa a zachraňujte ich, ďalším preukazujte súcit zmiešaný so strachom—nenávidiac dokonca aj odevu, poškvrneného skazeným telom. (List Júdov 1:22,23)
Otrok Pána sa však nesmie púšťať do rozbrojov, ale ku všetkým má byť mierny, schopný učiť, trpezlivý v nešťastí. Musí vedieť vľúdne karhať protivníkov, či by im Boh azda nedaroval pokánie, aby poznali pravdu. (2. list Timoteovi 2:24,25)
Ak sa máme stať skutočne dobrými pomocníkmi Pána, musíme rásť do dospelosti, až kým nedokážeme byť láskavý ku každému a s nikým sa nehádame. Ochota k jemnému usmerňovaniu tých, ktorí nám oponujú, je znakom toho, že sa blížime do stavu plnosti Krista.
Nebude váhať ani sa nedá zastrašiť, kým neustanoví na zemi súd. V jeho zákone ostrovy zložia svoju nádej. (Iziáš 42:4)
Keď zvážime, v akom stave sa dnes nachádza naša zem, je skutočne ťažké si čo i len predstaviť svet, v ktorom nebude viac hriechu, kde sa deti budú môcť pokojne hrať s divými zvieratami, kde nebudú žiadne vojny ani zlí ľudia. Realita je však taká, že Amerika roku 1999 nie je bezpečná ani na to, aby ste malé deti nechali bez dozoru medzi ľuďmi, nie to ešte medzi divými zvieratami!
A na dôvažok, celé zástupy kresťanov sú strašne poviazané láskou k svetu, telesnými žiadosťami a svojvôľou. Ako dlho to bude trvať, kým budú premenení do morálnej čistoty a charakteru Ježiša Krista?
Niektorí kážu, že Kristus zaháji náhlu a nečakanú prácu medzi kresťanmi, v ktorej nedospelí, vlažní veriaci budú rýchlo premenení na verných svätých. Nikdy v živote som ešte nevidel, že by sa to niekomu stalo. Naopak, ľudia sú do Kristovej podoby premieňaní pomaly—veľmi pomaly. Preto je ťažké si čo i len predstaviť taký proces, pri ktorom by bola podobnosť Bohu a poznanie Boha samotného vnesené odrazu a náhle do ľudskej osobnosti.
Biblia hovorí, že len s ťažkosťami sme spasení a ja nechápem ako by mohlo byť zmenenétoto Božie slovo.
Služobník Pána „nebude váhať ani sa nedá zastrašiť, kým neustanoví na zemi súd.“ Počas cesty nášho rastu a dospievania v Pána, sa musíme učiť dôverovať Bohu a nedať sa zastrašiť, aj keď sa nám niekedy zdá, že je nemožné, aby zvíťazila spravodlivosť nad zlom.
Čo sa týka obyvateľov ostrovov mora, ktorí zložia svoju nádej v Ježiša Krista, prorok Izaiáš predpovedal, že toto sa naozaj stane. Boh nezaváhal ani sa nezľakol svojho ďalekosiahleho plánu a preto ani my sa nemáme dať zastrašiť. Ale rok čo rok zotrvávať v trpezlivej námahe, vidiac iba malé alebo žiadne výsledky svojho úsilia, k tomu potrebuje byť človek skutočne duchovne dospelý, aby sa napriek tomu nedal zastrašiť. Preto aj v tejto oblasti potrebujeme porásť, aby sme sa tak mohli stať súcimi pomocníkmi Krista.
Lebo povážte toho, ktorý strpel od hriešnikov také sebe protirečenie, aby ste umdlievajúc neustali vo svojich dušiach. (List Židom 12:3)
Preto posilnite opustené ruky a zomdlené kolená vzpriamte. (List Židom 12:12)
A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať. (Evanjelium podľa Lukáša 18:1)
A tu sme sa dostali až k vízii, ktorú musíme mať, ak sa chceme stať súcimi pomocníkmi Pána Ježiša, ktorých On potrebuje pre uskutočnenie svojej práce v službe Bohu tu na zemi.
Takto hovorí silný Boh Hospodin, ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich, ktorý rozprestrel zem i to, čo vychádza z nej, ktorý dáva dych ľudu, ktorý je na nej, a ducha tým, ktorí chodia po nej. Ja Hospodin som ťa povolal v spravo-dlivosti a pojal som ťa za tvoju ruku, budem ťa ostríhať a dám ťa za zmluvu ľudu a za svetlo národom, aby si otvoril slepé oči a vyviedol väzňa z väzenia, zo žalára tých, ktorí sedia vo tme. (Iziáš 42:5-7)
Ak chceme byť úspešný v tom, ako sa z nás stávajú súci pomocníci Syna Božieho, musíme pozdvihovať svoj zrak a vidieť Boží majestát, tak ako to vždy robil Ježiš. Obnoviť to, čo sme stratili v Edene nemôže človek, aj keď je správne, keď každá živá bytosť pridá svoju silu, múdrosť a schopnosti na stranu tohto úsilia. Ale sily tmy sa nedajú zdolať iba ľudským rozhodnutím.
Túto prácu musí vykonať On sám, „ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich, ktorý rozprestrel zem i to čo vychádza z nej, ktorý dáva ľuďom dych a ducha tým, ktorý chodia po nej.“ Osoba ako aj dielo služobníka Pána musí a vskutku bude pochádzať od všemocného Boha, ktorý jediný dáva život ľuďom zeme.
Ako môžeme byť ešte zastrašení? Veď to povedal Boh. Boh to sľúbil. On má moc učiniť všetko, čo chce. A všetko, čo povedal, sa do posledného detailu aj stane. A my môžeme byť na tom všetkom účastný, ak sa mu bez výhrad a plne odovzdáme.
Bol to Boh, kto nás povolal do spravodlivosti a my musíme dospieť do spravodlivosti charakteru a spôsobu života, pretože Boh jednoducho nebude pracovať tam, kde nie je spravodlivosť. Prút Kristovho kráľovstva je prútom spravodlivosti.
Keď prvý krát prijímame Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a Pána, pripusuje sa nám Kristova spravodlivosť. Od tejto chvíle nás Duch Boží, ak nasledujeme Krista a ak sme Jeho učeníkmi a nie iba členmi „kresťanského náboženstva,“ začína privádzať do boja proti hriechu v našom živote. Boží Duch nás uschopňuje dosiahnuť spravodlivosť v našej osobnosti a v spôsobe života, pretože služobník Pána je povolaný k spravodlivosti. V Božom kráľovstve nie je prijateľná ani tá najmenšia nespravodlivosť v živote človeka.
Toto musia kresťania v Amerike prijať. Tak dlho už boli vyučovaní tomu, že sa nemajú zaoberať spravodlivým životom, ale iba prisúdenou spravodlivosťou, ktorá je dávaná každému, kto učinil „štyri kroky spasenia.“ Ale v tomto sme úplne mimo. Pomocník Pána, ktorý nežije spravodlivo, ale je svetský, svojvoľný, nie je súcim pomocníkom Baránka Božieho.
Je to tak ťažké pochopiť?
Pán bude podopierať naše ruky. Tá práca je pre nás samých priťažká, ale keď Boh podoprie naše ruky, dokážeme to.
Pán nás učiní zmluvou pre ďalších ľudí. To znamená, že ľudia sa v budúcnosti budú blížiť Bohu práve skrze nás, rovnako ako sa my blížime Bohu skrze Ježiša Krista. Cirkev, manželka Baránkova, je kráľovským kňazstvom. Naším údelom je prinášať prítomnosť Božiu ľuďom, aby mohli byť oslobodení, požehnaní a uschopnení kráčať po cestách, ktoré sa páčia Pánovi. A takto sa pre nich stávame Božou zmluvou.
Máme byť svetlom pohanom. Ježiš Kristus je jediné svetlo sveta a keď je v nás, stávame sa aj my svetlom sveta. To znamená, že keď nás ľudia uvidia, keď uvidia ako žijeme, potom porozumejú tomu, čo to znamená uctievať Boha a žiť tak ako sa mu to páči. Ale svet dnes nerozumie ani tomu ako Boha uctievať ani ako sa mu zapáčiť. Keď sa Pán so svojou Cirkvou vráti na zem, národy budú mať svetlo, skrze ktoré uvidia a pochopia osobu Boha a Jeho spôsoby. Dokážete si predstaviť, čo za požehnanie to bude pre ten ušliapaný svet?
Dnes sú národy slepé. Rôzne náboženstvá, vrátane kresťanského náboženstva, sa snažia poradiť národom ako žiť. Ale členovia týchto náboženstiev nepoznajú Pána a tak sa, sami slepí, pokúšajú viesť slepých.
Jedine Pán Ježiš a tí, ktorí sú Jeho neoddeliteľnou súčasťou sú schopní viesť slepých.
V inom slova zmysle sú zase aj Pán Ježiš aj tí, ktorí sú jeho časťou, slepí, pretože služobník Pánov je slepý ku všetkým tým, ktorí sú okolo neho, pretože on vidí jedine Boha. Služobník Pána nevidí majestátnosť Herodesovho paláca, ale vidí ležať na zemi obrovské kamene, ktoré boli strhnuté. Nevidí ten nový svet, ktorí sľubujú rôzne ľudské filozofie, pretože je slepý k ľudským názorom. Ale vidí vojny a ruiny, ktoré tieto vojny spôsobili. A v srdciach ľudí vidí Ducha Antikrista a uvedomuje si, že jedného dňa celá zem zíde na scestie.
Takto máme žiť na tomto svete, ak chceme dúfať, že sa staneme členom Mesiášovho Tela. Nemáme sa čo dívať na to, čo nám chcú vnútiť médiá. Máme trpezlivo kráčať v Bohu, vidiac len to, čo chce On, aby sme videli. Američania vzhliadajú k svetlej budúcnosti plnej ešte väčšieho množstva peňazí a materiálneho zabezpečenia. Ale proroci naopak vidia, že Amerika kvôli svojmu hriechu už stratila svoje miesto vedúceho štátu sveta.
Podľa múdrych mužov Ameriky sú však títo proroci slepí a nemí. Oni však dobre vidia hurikány, veľké suchá, požiare a finančný kolaps. A čo vidíte vy? Dovoľujete novinám, aby vám oni ukázali čo je pravda alebo očakávate na Pána a na to, čo vám hovorí On? Požehnaní sú slepí a nemí, pretože tí uvidia Kráľa v Jeho sláve. Ale beda tým, ktorí sa dívajú očami tohto sveta, pretože budú lapení do osídla, ktoré prichádza na tvár zeme. A preto aby sme dokázali rozpoznať Božiu vôľu a ujsť pred Satanovým klamstvom, musíme byť premenení obnovením svojej mysle.
Väzni tejto zeme sú natlačený vo svojich slamenných domcoch, uväznení vysokým žulovým múrom prekliatia, ktoré Boh položil na zem. Pokorní trpia v rukách tých, ktorí sa podlo a bezohľadne chvastajú bohatsvom svojich blízkych zajatých.
Ale Boh pripravuje Vykupiteľa. Prišiel pred dvoma tisíckami rokov vydobyť vykúpenie z hriechu. A keď sa opäť vráti, príde spolu s veľkým zástupom, vyvoleným spomedzi ľudí žijúcich v rôznych dobách ľudskej histórie. Vráti sa so svojím súcim pomocníkom a spoločne oslobodia zajatých zeme z väzenia a zo žalárov tých, ktorí sedia vo tme.
Ničitelia zeme budú v ten Deň zničení. Tí, ktorí šliapali po hlavách chudobných, pokorných zeme, budú sami ušliapaní na prach. Zlí ľudia, chváliaci sa svojou mocou, zhoria v ohni, ktorí prinesie Pán Ježiš pri svojom príchode so svojimi svätými anjelmi.
A pokorní zdedia zem. Potom tí, ktorí milujú spravodlivosť budú prichádzať k svätým a budú požehnaní a oslobodení. Členovia kráľovského kňazstva, ktorí boli mučení zlými zeme, teraz budú sami súdiť týchto zlých ľudí. V ten Deň sa mučeníci stanú mučiteľmi.
Pánova je pomsta a v ten Deň ju vykoná skrze svojich svätých.
Úchvatnú slávu Tvojej veleby a tvoje predivné diela chcem ospevovať. Hovoriť budú o moci tvojich úžasných skutkov, ja chcem rozprávať o tvojich veľkých činoch. Budú šíriť pamiatku tvojej veľkej dobroty a plesať nad tvojou spravodlivosťou. Hospodin je milostivý a milosrdný, zhovievavý a láskyplný. Hospodin je dobrotivý voči všetkým, zľutováva sa nad celým stvorenstvom. (Žalm 145: 5-9)
Toto je deň Pánov a jedine Pán samotný bude v ten deň vyvýšený. Ak ty a ja chceme dúfať, že budeme v ten veľký deň Pána časťou Krista, potom ho musíme hľadať s absolútnou usilovnosťou, aby sme sa mohli stať súcimi pomocníkmi Krista.
(“Súci Pomocník”, 4249-1)