DVE AKTUÁLNE OTÁZKY SÚCASNOSTI
Keď sa zjaví Kristus, náš život, vtedy sa aj vy s ním zjavíte v sláve. (List Kolosenským 3:4)
Dva bremená Ducha Božieho
Po tom ako na hore Sinaj bol Židom odovzdaný Zákon, vyvstali z toho pre nich dve základné úlohy, a to postaviť Stánok zmluvy a sformovať Izrael do armády. Tieto dva míľniky v živote židovského národa znázorňujú bremeno Ducha Božieho pre dnešnú dobu.
V biblickej symbolike je odovzdanie Zákona na hore Sinaj ekvivalentné vyliatiu Ducha Svätého na veriacich na Deň Letníc. Celé toto storočie (20.) sme sa nachádzali v období Letníc. Nasledujúce storočie bude svedkom budovania Tela Kristovho a formovania členov Jeho tela do armády.
Budovanie Tela Kristovho. Apoštolovi Pavlovi bolo zjavené, že Mesiáš (Kristus) má Telo a že práve Mesiáš je tým Služobníkom Pána, o ktorom prorokuje Izaiáš a ktorý prinesie pri svojom príchode na zem národom súd.
Teraz ste telo Kristovo, a každý z vás je jeho časťou. (1. list Korintským 12:12)
Hlavou Mesiáša je Pán Ježiš Kristus a tak sa zjavil pred dvetisíc rokmi a zomrel za naše hriechy. Ale vtedy ešte nepriniesol národom súd, vtedy skôr umožnil to, aby začalo existovať jeho Telo.
Cieľom cirkevnej éry bolo vybudovať Telo Mesiáša, Telo Ježiša. Pri svojom vystúpení do neba dal Pán Ježiš ľuďom dary, ktoré by mali slúžiť Jeho Telu. Ich cieľom je doviesť Telo Mesiáša k dospelosti, korej mierou je plnosť Kristova, plnosť Mesiáša.
Cirkev je zložená z ľudí, povolaných zo sveta na to, aby sformovali Telo Mesiáša, teda Telo, ktoré učiní Mesiáša úplným, rovnako ako manželka robí úplným svojho manžela. Vtedy, keď bude Mesiáš spolu so svojím Telom úplný, vráti sa, pomazaný Duchom Božím, na zem a prinesie národom zeme súd.
Cieľom návratu Pána Ježiša Krista a Jeho svätých, teda Jeho Tela, nie je vziať cirkev do neba, ako sa to dnes často káže. Cieľom Jeho návratu spolu s Jeho svätými je priniesť spaseným národom zeme právo a súd.
Hľa, môj služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svojho Ducha na neho, vynášať bude národom súd. (Iziáš 42:1)
Keďže ľudia majú tendenciu vytvárať náboženstvo, postupne začal pojem cirkev znamenať skôr budovu, v ktorej sa nasledovníci tohto náboženstva schádzajú. Aby sme však pochopili, čo Pavol myslí tým, keď hovorí o „Tele Kristovom,“ musíme odložiť bokom tradičný význam slova cirkev, a musíme sa zamyslieť nad ľudmi, ktorí sú takto pripojení k Hlave, teda k Ježišovi.
Dnes je dostatočne zjavné to, že kresťanstvo ako celok nie je spojené so svojou Hlavou a že ani nikdy nebolo. Z väčšej časti komunita kresťanov pozostáva z dobrých a slušných ľudí, ktorí sa modlia, čítajú Bibliu a uctievajú Boha v mene Ježiša. Toto je kresťanské náboženstvo. To sú členovia Tela Kristovho v nedospelom stave, väčšina z týchto veriaciach nemá žiadne skúsenosti s dospievaním, s rastom do plnosti Krista.
Teraz je čas pre každého pravého kresťana, aby zabudol na minulosť, na dobré i zlé, čokoľvek to už bolo, a aby sa začal všetkými svojimi silami usilovať o poznania Ježiša Krista v ďaleko osobnejšom vzťahu ako doteraz. Musíme spoznať moc Jeho vzkriesenia, musíme mať spoluúčasť na Jeho utrpení, musíme sa naučiť žiť skrze Neho ako On žil skrze Otca. Bude to ďaleko osobnejší a dôvernejší vzťah ako sme mohli čo i len tušiť, keď sme Krista prvýkrát prijali za svojho osobného Spasiteľa.
Ako mňa poslal ten živý Otec, a ako ja žijem skrze Otca, tak aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. (Evanjelium podľa Jána 6:57)
Dôjsť k poznaniu Pána Ježiša Krista znamená, že sme sa naučili dôverovať mu v oblasti našej bezpečnosti a života v tomto svete. Väčšina Američanov, vrátane kresťanov, dôveruje v oblasti zabezpečenia potravy, príbytku a oblečenia, peniazom. Dôvera v peniaze je súčasťou našej kultúry. Potrebujeme však zažiť chvíle, v ktorých si začneme uvedomovať, že naša bezpečnosť a náš život nezávisia od ekonomického systému Ameriky, ale od Božej vernosti. Možno to znie nabubrane a idealisticky, ale aj to iba preto, že sme Američania. V skutočnosti je však pojem dôvera v Boha v oblasti našej fyzickej bezpečnosti absolútne biblická.
Spoznať Pána Ježiša Krista ako člen Tela Kristovho znamená, že skrze Krista víťazím nad žiadosťami svojho tela, nad túžbou okúšať potešenia svojho tela. Boh vždy zaobstaráva svojich verných svätých dostatkom radosti na to, aby mohli pokračovať v učeníctve ďalej. Ale dnešná žiadosť Američanov po sexuálnych pôžitkoch, ich túžba po zábave a vzrušení je démonická, preto sa musí každý člen Tela Kristovho modliť a ostať stáť v Bohu, dokiaľ tieto ohne žiadosti v ňom samom neuhasnú. Nie je to ľahké, ale skrze Krista je možné nad tým zvíťaziť. A naše víťazstvo je nevyhnutné, ak sa raz máme zjaviť s naším Pánom ako členovia Jeho Tela a ak máme prinášať národom právo a súd.
Lebo ak žijete podľa tela, zomriete, ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť. (List Rimanom 8:13)
Poznávať Pána Ježiša Krista vyžaduje úplnú, prísnu a striktnú poslušnosť Bohu v každej veci. I keď sa kedysi v cirkvách Ameriky vyučovala nevyhnutnosť oslobodenia sa od sveta a od telesných žiadostí, napriek tomu o poslušnosti Bohu veľa nevieme.
Vernej a prísnej poslušnosti Otcovi sa učíme skrze utrpenie, rovnako ako aj náš Pán sa naučil poslušnosti skrze utrpenie. Preto musíme ostať vo väzení, do ktorého sme boli postavení, dokiaľ nám Boh sám nesníme putá. Musíme zniesť aj dlhé obdobie, kedy je nám odopierané splnenie našich najvrúcnejších túžob, musíme byť trpezlivý v utrpení, sklamaní i v bolesti.
Nikdy nesmieme vykročiť v našom vlastnom zápale a ambíciách a začať „robiť veľké veci pre Boha.“ Boh od nás neočakáva, že budeme robiť pre Neho veľké veci. Takýto postoj je len prejavom duchovnej pýchy a osobných ambícií, ale je nebiblický.
Našou úlohou je čakať na Boha, neustále zhliadať k Nemu pre každé naše nadýchnutie sa. To, že je potrebné vykonať nejakú prácu ešte neznamená samotné povolanie do služby. To, že nám bola daná príležitosť niečo urobiť, čo sa nám zdá, že pomôže Božiemu kráľovstvu ešte neznamená, že k nám prehovoril Boh. I keď je to tak „prirodzené,“ a je to tak podopreté dôkazmi a znameniami a cítime sa pri tom tak dobre, ešte stále to neznamená, že je to od Boha. Naopak, o to skôr môže ísť iba o našu túžbu!
Božiu vôľu nachádzame vtedy, ak odovzdáme naše telo ako živú obeť Bohu. Božiu vôľu môžeme nachádzať v oblastiach nám prirodzene blízkych, napr. v rodine, ktorá je našou súčasťou, a nie iba v exotických „Hagarách.“
Máme sa toľko čo učiť a Duch Boží je pripravený a ochotný nás to aj naučiť.
Každý člen Tela Kristovho by mal žiť skrze telo a krv Pánovu. Vždy, keď zapierame samých seba a volíme si Božiu cestu, jeme Jeho telo a pijeme Jeho krv. To sa stáva naším večným životom, naším vzkriesením, našou silou, našou múdrosťou.
Železná spravodlivosť! Horlivá svätosť! Prísna poslušnosť Otcovi! Ktokoľvek toto postráda, nezjaví sa s Kristom ako člen Jeho tela, keď sa Pán vráti, aby priniesol národom právo a súd.
Myslím si, že zodpovednosť za dospievanie jednotlivých členov Tela Kristovho pripadá pastorom a starším zborov. Oni musia pohnúť zhromaždenie zo stavu pasívneho načúvania k aktívnej spoluúčasti.
Ale ako na to?
Požadujte od všetkých veriacich, aby sa činorodo zúčastňovali na každej službe v modlitbách a chválach. Naša služba by sa mala začať vrúcnou modlitbou, ak je to možné, pozvite si celý zbor dopredu alebo sa aspoň všetci postavte a vstúpte živo a vrúcne do hlasnej chvály a volania na Pána.
Chváľte ho zvukom trúby! Chváľte ho na harfe a citare! Chváľte ho bubnom a kolotancom! Chváľte ho husľami a píšťalou! Chváľte ho zvučným cimbalom! Chváľte ho cimbalom radostného kriku! Každý duch nech chváli Hospodina! Haleluja! (Žalm 150:3-6)
Znie takto nejako chvála na vašej službe? Ak nie, tak prečo? Ak je vyšše spomenutý verš pravdou v starej zmluve, prečo by sme mali aj my dnes sedieť ako primrznutí vo svojich laviciach?
Ľudia, ktorí prichádzajú v nedeľu ráno do zhromaždenia, sa nedajú vyrušiť zo svojej samoľúbosti, dokiaľ k tomu nebudú s láskou prinútení, pretože si už na to zvykli, že vstúpia dnu, posadia sa do lavice a porozprávajú sa so všetkými, ktorí sedia okolo. My im to však nesmieme viac dovoliť.
Za posledných pár rokov začali v cirkvách vznikať chválitebné skupiny. Aj my máme v našom zbore takúto skupinu, ktorá predvádza rôzne alegorické a pantomimické predstavenia, rovnako ako hrá na hudobné nástroje ako na gitaru, klávesové nástroje, saxofón, bubny a flautu, zatiaľ čo na javisku spieva vokálna skupina.
A tento chválitebný tím sa stal pre nás veľmi nápomocný v približovaní sa k Bohu. Ale myslím si, že aj na toto Pán hovorí, že to ešte nie je všetko. Potrebujeme viac modlitebníkov. Hudba je súčasná a je naozaj vynikajúca, ale nemôže nahradiť útočnú modlitbu. Stále je v tom ešte príliš veľa z modelu herci na javisku kontra diváci v hľadisku.
Ešte stále sme veľmi vzdialení od prejavov rôznych darov a služieb, ktoré sú dané Telu Kristovmu a skrze ktoré sa toto Telo buduje do svojej jednoty s Hlavou.
Teraz je ten čas pre každého člena Tela Kristovho, aby začal byť aktívnym a činorodým. Keď sa budeme usilovne tisnúť k Pánovi, verím, že Duch svätý nám dá veľa darov a služieb, aby sme nimi mohli slúžiť, pretože je to nevyhnutné, ak má raz Telo Kristovo dôjsť do svojej dospelosti.
My veriaci potrebujeme pochopiť, že ešte stále nie sme pripravení na to, aby sme pri Pánovom opätovnom zjavení sa, mohli prinášať národom právo a súd. Najväčšou potrebou súčasných veriacich je práve to, aby rástli v Krista. Skúsenosť Letníc je prekrásna, ale Letnice sú len štvrtým sviatkom Pána, a teda nie konečným zhromaždením. Potrebujeme prejsť ešte ďalšími štyrmi stretnutiami sa s Bohom a práve tieto majú čo do činenia s naším dospievaním v Kristu, aby si v nás potom mohol Kristus spolu so svojím Otcom učiniť príbytok.
Z histórie vieme, že Židia došli k hore Sinai o 50 dní po Slávnosti Pesach, a tam im bol potom odovzdaný Zákon. Odvtedy Židia rovnako aj my veríme, že hora Sinai predstavuje vyliatie Ducha Svätého. Svätý Duch je zákonom Novej zmluvy.
Ale čo ďalej? Vybudovanie Stánku zmluvy v Starom zákone predstavuje zbudovanie Telo Kristovho v Novom zákone.
A spravia mi svätyňu, aby som býval uprostred nich. (2. kniha Mojžišova 25:8)
Stán zhromaždenia bol vlastne miestom, kde bola uložená Truhla zmluvy, v ktorej bolo Desatoro Božích prikázaní.
A potom nastalo formovanie armády.
Synovia Izraelovi budú táboriť každý pri svojom prápore pod odznakmi domu svojich otcov, opodiaľ vôkol stánu zhromaždenia budú táboriť. (4. kniha Mojžišova 2:2)
Izraelská armáda táborila okolo Stánu zhromaždenia, aby ju chránila. A zmluva, Desatoro Božích prikázaní, bola uchovávaná v Truhle zmluvy, umiestnenej vo Svätyni svätých Stánu zhromaždenia.
Keď sa Izrael pohol vpred, Truhlu zmluvy niesli muži na to určení, Kehátovci z rodu Levítov, a keď sa armáda zastavila a utáborila, vniesli Truhlu zmluvy späť do Svätyne svätých.
A keď to vykoná Áron so svojimi synmi, keď totiž pokryje svätyňu a všetko náradie svätyne, keď by sa mal pohnúť tábor, vtedy prijdú synovia Kehátovi, aby to niesli. Ale nech sa nedotknú svätyne, aby nezomreli. To je bremä synov Kehátových v stáne zhromaždenia. (4. kniha Mojžišova 4:15)
A tak súčasne s armádou pochodovala smerom k zasľúbenej zemi aj Truhla zmluvy, obsahujúca v sebe Desatoro Božích prikázaní. Preto aj v Tele Kristovom je uložený večný Boží morálny zákon, ktorý je vpísaný do našich myslí a sŕdc a keď sa objavíme s Pánom pri Jeho príchode, prinesieme tento večný Boží morálny zákon na zem. A keďže sa tento zákon týka správnych vzťahov medzi Bohom a ľuďmi, Telo Kristovo takto prinesie spaseným národom zeme právo a súd.
Ale ponajprv musí byť zbudované samotné Telo do plnosti Krista, pretože dokiaľ nebude tento večný Boží zákon vpísaný do našich myslí a sŕdc, budeme Kristu len veľmi málo užitoční.
Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán. Svoje zákony vložím do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia. Budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom. (List Židom 8:10)
Význam toho, že Izrael vstúpil a zaujal Kanaán nebol ani tak v tom, že židovský národ tak získal úrodnú poľnohospodársku krajinu, ale význam tkvel skôr v tom, že do zeme vstupoval Zákon Boží, Desatoro Božích prikázaní, a vstupoval ako súd nad démonickými praktikami Kananejcov.
A tak ani Boh nezamýšľa vrátiť kresťanov na svet, aby sa mohli hrať v Raji, ale zamýšľa priniesť na zem svoj Zákon, aby bol takto odstránený vplyv Satana a aby národom zeme priniesol právo, spravodlivosť a pokoj. „Boh tak miloval svet…“!
Členovia Kristovho Tela sa musia naučiť bojovať proti nepriateľovi, pretože keď sa zjaví náš Najvyšší Generál, bude Jeho vojsko vytrhnuté do povetria, kde sa s Ním stretne. Potom Kristus, nasledovaný členmi svojho Tela, ktorí budú jazdiť na vojnových koňoch, zostúpi na Olivovú horu.
Pochopili ste z tohto obrazu príchodu Pána, prečo musíme my, pastory, starší a vodcovia v cirkvách, neustále a bez váhania nasledovať Ježiša, aby nám ukázal ako máme budovať Telo Mesiáša?
Tak poďme k Nemu!
Formovanie častí Tela Kristovho do armády. Ak sa započúvate do súčasných chválospevov, budete prekvapení ako veľa z týchto nových piesní hovorí o vojne.
Aj služby sa v kresťanských cirkvách za posledných niekoľko rokov dosť zmenili. Potrebujeme sa učiť modlitebnému boju, pretože množstvo členov cirkvi je tak poviazaných, že nedokážu ani len pozdvihnúť svoje ruky a modliť sa nahlas. Môžu byť oslobodení, ale iba skrze duchovný boj.
…a teda stalo sa, keď trúbili ako jeden muž, a speváci spievali, ako čo by spieval jeden hlas, chváliac a oslavujúc Hospodina a keď pozdvihli hlas na trúby, na cymbaly a na iné nástroje k sprievodu spevu a v tom, čo chválili Hospodina, že je dobrý, že jeho milosť trvá na veky, stalo sa, že bol dom plný oblaku, dom Hospodinov. (2. kniha Kronická 5:13)
Ľudia si zvykli na to, že v cirkvi sa má len ticho sedieť a nerozprávať, najviac ak šeptom, zatiaľ čo v pozadí tichúčko hraje organ! Takéto správanie je vhodné možno na pohreb, a niekedy ani vtedy nie—obzvlášť v prípade, ak sa jedná o pohreb jedného z Pánových bojovníkov, ktorého smrť uvoľnila z reťazí tela. Veď keď sa svätý vracia domov, mali by mu na cestu znieť zvučné chvály. Nie som si však istý, či aj v tomto so mnou súhlasíte.
Ale porozmýšľajte o tom! Takíto ľudia neboli ani znovuzrodení ani naplnení Božím Duchom! Či vari naozaj máme sedieť ako primrznutí vo svojich laviciach, ako také napodobeniny náhrobných kameňov?
Samozrejme, musíme sa učiť aj disciplíne. Musíme poslúchať starších,nikdy nesmieme ohovárať alebo klebetiť o našich spoluveriacich, a to nikdy, nikdy, nikdy. Je to akoby si vytasil meč na svojho spolubojovníka! Pre tých, ktorí sa pripravujú na pochod v Pánovej armáde už neexistuje žiadne ohováranie cirkvi. Aj to je, myslím si, úlohou nás, pastorov a starších, aby sme ohováranie a klebetenie úplne potlačili, pretože Satan týmto spôsobom často ničí dielo Pánovo.
Ak na to nemáme dosť odvahy, Pán jej má pre nás dostatok a aj niečo navyše. Potrebujeme ho o ňu iba poprosiť.
Aby sme dokázali činiť Božiu vôľu, musíme dávať Bohu svoje telá ako živú obeť. Už nieto času na neposlušnosť Pánovi ani na činenie hriechu—ani tých malých hriechov a prehreškov. Doba je veľmi vážna. Ak je to možné, potrebujeme verne spolupracovať s horlivými a vrúcnymi kresťanmi. Musíme si horlivo žiadať dary a služby Ducha Božieho.
Pán Ježiš je naším Najvyšším Veliteľom a vyžaduje od každého z nás prísnu a striktnú poslušnosť. Dni cirkevného bláznovstva sú už za nami a prejavy hriechu došli svojho naplnenia. Porcia milosti, ktorá nám bola až doteraz prístupná, potrebujeme jej ďaleko viac a ďaleko viac z nej aj dostaneme.
Apoštol Pavol nám jasne radí, že žiaden vojak Ježiša Krista sa nezapletá do záležitostí a problémov súčasného života. To znamená, že i keď žijeme v tomto svete a musíme v ňom pracovať, naše srdcia patria Pánovi a že nás nepohltil americký spôsob života. Nepokúšame sa zarobiť milión dolárov, aby sme potom mohli odpočívať a premrhať svoj život tým, že ho strávime na dovolenke v cestovnom prívese. Ak túžime byť v Pánovej armáde, musíme byť každý deň a každú minútu Bohu k dispozícii. Ak žije kresťan iný život ako tento, zvoláva na seba trest a karhanie Pána.
Predstava skutočného praktizovania toho, čo nám Nová zmluva nariaďuje je možno pre mnohých z nás novinkou. Preto vám radím, spýtajte sa na to Ježiša a uvidíte, či od nás v tomto čase naozaj požaduje tak radikálne zmeny.
Príčina dvoch bremien Ducha Božieho
Teraz sa však pýtame, prečo je tak nevyhnutné, aby Telo Kristovo dorástlo do svojej dospelosti? Prečo sa musíme cvičiť za vojakov v Pánovej armáde?
Už sme to raz spomenuli, že dôvod, prečo sa Ježiš Kristus podľa židovských prorokov vráti na zem je, aby priniesol národom zeme spravodlivosť a súd. Takto sa totiž ukončia dve veľké diela. Prvým je vyhnanie Satana a všetkých činiteľov zla zo zeme a druhým je služba národom zeme, ktoré boli pri Pánovom druhom príchode uchované pred zničením.
Vyhnanie Satana zo zeme. V Starom a Novom zákone existuje niekoľko veršov, ktoré zobrazujú príchod Pánovej armády práve pre to, aby vyhnala Satanov vplyv zo zeme. Táto krutá vojna musí prebehnúť ešte predtým ako bude národom zeme prinesený súd.
Nasledujúce verše z Nového zákona popisujú Vojnu pri Armagedone, kedy sa Telo Kristovo spolu so svojou Hlavou—Kristom zjaví, aby vymietli zo zeme všetku hriešnosť a zlobu a aby priniesli národom zeme spravodlivosť a súd. To je druhý príchod Pána Ježiša Krista, požehnaná nádej všetkých kresťanov.
Videl som otvorené nebo a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý, ktorý súdi a bojuje spravodlivo. Jeho oči boli ako plameň ohňa, na hlave mal mnoho diadémov a mal napísané meno, ktorého nepozná nik, iba on sám. Odiaty bol do plášťa pokropenom krvou a jeho meno bolo Slovo Božie. Nebeské vojská ho sprevádzali na bielych koňoch, oblečené do krásneho kmentu, bieleho a čistého. (Zjavenie Jána 19:11-14)
„Nebeské vojská“ v týchto veršoch sú členovia Kristovho Tela a spolu s nimi aj svätí anjeli.
Ale vám, ktorí ste sužovaní, odplatí odpočinkom spolu s nami, a to vtedy, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, v plameni ohňa trestajúc tých, ktorí nepoznajú Boha, ako aj tých, ktorí sú neposlušní evanjeliu nášho Pána Ježiša. Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a od slávy jeho moci. To bude v ten deň keď príde, aby bol oslavovaný vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých veriacich, pretože ste uverili nášmu svedectvu. (2. list Tesalonickým 1:7-10)
V Zjavení 19:8 sa hovorí o tom, že tým „krásnym kmentom, čistým a bielym“ sú spravodlivé skutky svätých. Nikto z tých, ktorí budú v Kristovej armáde, nikto z tých, ktorí sa vrátia s Kristom na zem, nebude oblečený iba do spravodlivosti, ktorá nám je pripísaná, keď uveríme v Krista a v Jeho obeť za nás. Každý z nich musí byť povolaný, vyvolený a dokázaný, verne víťaziaci skrze Krista nad dielami Satana.
Bolo jej dané obliecť sa do čistého skvúceho kmentu. Lebo tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. (Zjavenie Jána 19:8)
Toto je príchod Božieho kráľovstva na zem. Bude to strašná konfontácia Krista a Jeho Tela so všetkým zlom.
Boh pokoja však čoskoro rozdrví Satana pod vaše nohy. Milosť našeho Pána Ježiša Krista nech je s vami! (List Rimanom 16:20)
A pošliapete bezbožných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin zástupov. (Malachiáš 4:3)
Aby ich kráľov spútali reťazami a ich šľachticov železnými okovami, aby na nich vykonali napísaný súd. Toto je sláva všetkých jeho svätých. Haleluja! (Žalm 149:8,9)
Popis Pánovej armády nájdeme v druhej kapitole proroka Joela. Niektorí učitelia Písma odmietajú takúto interpretáciu tejto časti Písma, tvrdiac, že sa jedná o opis lúčnych kobyliek. Podľa nášho názoru však tento opis ďaleko prevyšuje opis lúčnych kobyliek.
A Hospodin vydá svoj hlas pred svojím vojskom, pretože jeho tábor bude veľmi veliký, lebo ten, ktorý bude vykonávať jeho slovo, bude mocný. Lebo deň Hospodinov bude veľký a strašný veľmi, kto ho znesie?! (Joel 2:11)
Nemusíme sa však spoliehať iba na Joela. V Písme je dostatok iných veršov, ktoré popisujú príchod Krista a Jeho vojska, aby vyhnali zo zeme Satana a všetky jeho diela a aby zaviedli spravodlivosť, pokoj, radosť a právo, takže bojazliví zeme sa budú môcť radovať z Boha a z Jeho Raja.
Ježiš Kristus je ten dobrý Pastier z 23. žalmu. Ježiš Kristus je ten Pán zástupov z 24. žalmu. Už sme mali možnosť poznať Krista ako dobrého Pastiera. Teraz k nám prichádza ako Pán, mocný a silný bojovník, ktorý od nás žiada to, aby sme otvorili večné brány svojho srdca, aby mohol vstúpiť a povečerať s nami. Naším pokrmom je Jeho telo a Jeho krv, Jeho pokrmom je naše uctievanie a naša poslušnosť.
My, veriaci kresťanských cirkví sme tiež Jeho ovce. Ale ovce sa teraz musia zmeniť na bojovníkov. Vojna Armagedon bude skutočná vojna a žiaden nedeľný školský piknik. A preto bude nasledujúcich niekoľko rokov Cirkevnej éry obsahovať prípravu veriacich na boj v Pánovej vojne. Tvár kresťanstva, ako sme ju poznali doteraz, sa radikálne zmení a stavba náboženstva sa bude stavať ďalej, až kým sa z nej nestane Veľký Babylon. Ale uprostred týchto ľuďmi vymyslených činností, programov a náboženského zmätku zneje volanie Ženícha a Nevesty—vojnovej Hlavy a Jeho Tela, ktorí sa pripravujú na to, že prinesú národom spravodlivosť a súd.
Počuješ aj ty dnes to volanie? Počuješ zvuk vojnových bubnov z piesne El Shaddai, Mocný Boh?
Prinesenie Krista spaseným národom zeme. Nestačí však iba vyhnať Satana zo zeme. Spasené národy zeme musia byť okrem toho vyučované zákonu, vôli a cestám Pánovým.
Pamätáte si ešte nasledujúce verše?
A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho cestách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. (Izaiáš 2:3,4)
Pochopili ste aj vy z týchto veršov, že Pánov príchod bude sprevádzaný mierom, spravodlivosťou a súdom? Z toho je zrejmé, že vrch Sion bude na zemi a že na zemi bude aj Pán.
A vrch Sion je Kristova Cirkev!
Ale ste pristúpili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu a k myriárdám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k zboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebesiach, a k Bohu sudcovi všetkých a k duchom spravodlivých zdokonalených, (List Židom 12:22,23)
Nebeský Jeruzalem sa navráti s Pánom Ježišom Kristom a prekryje zemský Jeruzalem, rovnako tak ako naše vzkriesené pozemské telo si oblečie na seba telo nebeské.
A tak národy zeme nepôjdú do neba, aby sa učili cestám Pánovým, ale do Jeruzalema.
Pristúpia tieto spasené národy až pred Boha samotného? Nie úplne.
Pristúpia tieto spasené národy pred Ježiša samotného? Pravdepodobne nie úplne.
Tak ku komu potom pristúpia? K vrchu Sion, k nebeskému Jeruzalemu.
A teraz, kto je ten nebeský Jeruzalem?
Cirkev, Nevesta baránkova. Nevesta zostúpi z nebies a bude založená na novej zemi.
Prišiel jeden zo siedmych anjelov, ktorí mali sedem čiaš, naplnených siedmimi poslednými pliagami, a takto prehovoril ku mne: Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu ženu. V duchu ma odniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha a má Božiu slávu. (Zjavenie Jána 21:9,10)
Spasené národy zeme chcú priniesť Bohu svoju chválu a svoje bohatstvo, pretože je to v srdci každého, ktorého myseľ nie je zničená Satanom. Ale nikto sa nemôže priblížiť k Bohu, iba skrze Pána Ježiša Krista. A preto, aby sa národy zapáčili Bohu, musia priniesť svoju chválu a bohatstvo Kristu.
A pre Krista je veľkým potešením ponechať túto chválu svojej Cirkvi. A tak ak chcú národy zeme priniesť svoju chválu a bohatstvo Kristovi, musia ju priniesť Cirkvi, ktorá je Telom Kristovým, novým Jeruzalemom, Manželkou Baránkovou.
V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme vnesú doň svoju slávu. (Zjavenie Jána 21:24)
Ak je všetko to, čo sme doposiaľ napísali biblické a pravdivé, ak je to naozaj Cirkev, kráľovské kňazstvo, kto zdedí národy a bude ich vyučovať spravodlivosti, potom čo z toho vyplýva pre dnešok pre členov Tela Kristovho?
Znamená to, že potrebujeme dospieť do štádia, v ktorom budeme podobní Kristu, musíme dospieť do Jeho morálnej podoby a žiť tak v nerušenom odpočinutí v Otcovi a Synovi, rovnako ako budú oni dvaja žiť v tomto nerušenom odpočinutí v nás. Ešte potrebujeme veľa porásť smerom k duchovnej dospelosti!
Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobný obrazu Jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. (List Rimanom 8:29)
…ja v nich, ty vo mne, aby dospeli k dokonalej jednote, aby svet poznal, že si ma ty poslal a že si si ich zamiloval, ako si si zamiloval mňa. (Evanjelium podľa Jána 17:23)
…a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. (LIst Efežanom 3:19)
Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. (Evanjelium podľa Jána 14:23)
…až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Kristova. (List Efežanom 4:13)
„Plnosť Kristova.“ Dosiahli sme už aj my v cirkvách takúto dospelosť? Môžeme v pravde prehlásiť, že sme boli s Kristom ukrižovaní a teraz už nežijeme my, ale Kristus, ktorý je v nás?
Myslím, že nie. Z toho, čo som videl doposiaľ, trúfam si povedať, že väčšina kresťanských kresťanov ešte nikdy nezaprela sama seba a ešte nikdy nevzala svoj osobný kríž a nenasledovala svojho Majstra.
Ak sme na zemi preto, aby sme tu sprítomňovali Ježiša Krista, aby k nám ľudia mohli prísť a prijať tak Jeho učenie a Jeho nariadenia, potom musí aj o nás byť pravdou, že v nás žije a prebýva Kristus. Myslím si, že žiaden pravý kresťan nebude proti tomu mať námietky.
Po tom ako bude Satanov vplyv vypudený zo zeme, ľuďom, ktorí budú zachránení pred zničením, bude potrebné vládnuť železným prútom Ducha Božieho, a tiež budú musieť byť vyučovaní spravodlivým cestám Pánovým. Táto vláda a vyučovanie spasených národov zeme bude prácou Tela Kristovho.
Pánovi pravdiví svätí veľmi dobre poznajú to, ako s nami Pán ustavične, vo dne v noci, jedná. Každá naša myšlienka, každé slovo, každý jeden náš skutok je dôkladne preskúmaný. Sme ponižovaní, káznení, prenasledovaní, klamaní, oslabovaní a naše najvrúcnejšie túžby a očakávania sú nám odmietnuté—možno sú nám odmietnuté len počas tohto života na zemi.
Situácie, cez ktoré iní tak ľahko prechádzajú, sú nám zakázané. Musíme byť nekonečne trpezliví, ak chceme vydržať až do konca.
Ale všetky tieto kárania a nariadenia sú na osoh iným ľuďom—možno zástupom tých, ktorí sa ešte nenarodili. Boh si z nás postupne buduje svoj večný príbytok, svoj vojnový voz, svoj Hlas a ruky, načahujúce sa k tým, ktorí sú zachránení pred zničením.
Na záver zhrniem všetko doteraz napísané: My, ktorí patríme k dnešným kresťanským cirkvám sme pripravovaní pre Pánov príchod. Zatiaľ ešte nie sme pripravení na to, aby sme sa s Ním stretli v povetrí a potom sa navrátili spolu s Ním na zem, aby sme vládli a vyučovali národy zeme. Ale tí, ktorí počujú hlas Ducha, sa naliehavo tisnú do nových oblasti milosti, ktorá je nám v dnešných časoch prístupná.
Telo Kristovo musí byť vybudované a večný morálny Boží zákon sa nám musí vtlačiť hlboko do našich myslí a sŕdc.
Členovia Tela Kristovho sa musia učiť duchovnej vojne, aby vedeli priniesť večný morálny Boží zákon na zem, aby tak národy zeme mohli podľa neho žiť v spravodlivosti, pokoji a radosti. Toto je Božie kráľovstvo.
Božie kráľovstvo čoskoro príde na zem. Božie kráľovstvo je Ježiš Kristus a tí, ktorí sú Jeho neoddeliteľnou časťou, tí, ktorých životom je On sám.
Keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy spolu s ním zjavíte v sláve. (List Kolosenským 3:4)
Národy zeme sú dnes ničené ľuďmi, ktorých k tomu inšpiruje Satan. Politickí vodcovia sú ochotní obetovať životy a bohatstvo svojich občanov, len aby dosiahli naplnenie svojich vlastných túžob. Bohatí hromadia svoje bohatsvo a nevšímajú si potreby ľudí, ktorí žijú okolo nich. Niektorí majú ďaleko viac potravín, než vôbec dokážu zjesť, zatiaľ čo zástupy iných hladujú. Nespravodlivosť sa na zemi len tak hemží.
Je zodpovednosťou pastorov, starších a ďalších vodcov kresťanských cirkví, aby pracovali s veriacimi dokiaľ nebudú naplnení Pánom Ježišom Kristom a dokiaľ nebudú pripravení zjaviť sa s Ním, aby spravodlivosť a pokoj mohli byť prinesené národom zeme.
Pomôžeš v tom aj ty?
(“Dve Aktuálne Otázky Súčasnosti”, 4247-1)