ODOVED KRESTANA NA ZLO
Žijeme v dobe plnej problémov, morálneho zla a perverzity. Kúkoľ dozrieva a vo svete je čoraz viac zjavná prítomnosť Satana. V nadchádzajúcich dňoch bude zlo tak nákazlivé, nespravodlivé a sýtené pekelným jedom, že aj adamova prirodzenosť kresťana bude mať násilnícke črty a bude túžiť po pomste.
Ale aká by mala byť odpoveď kresťana na zlo? Ak chce veriaci duchovne prežiť a zachovať si svoj víťazný postoj v Pánu Ježišu Kristovi, potom nevyhnutne potrebuje poznať, aká má byť správna a biblická odpoveď na zlo.
Bezbožní zamýšľajú spravodlivým zlé a škrípu na nich svojimi zubami. Ale Pán sa smeje bezbožným, pretože vie, že ich dni prichádzajú. (Žalm 37:12,13)
V dnešných novinách (z 31.10.2001) som čítal správu o tom, ako nejakí maskovaní vrahovia zastrelili 16 pakistanských kresťanov a na budove zhromaždenia vystrieľali odkaz, že zastrelia každého protestanského veriaceho, vrátane Otca Emmanuela, ktorý bol kazateľom zboru. Reakcia veriacich, ktorí tento masaker prežili, bola: „Krv za krv. Odplatíme im rovnakým spôsobom.“
Biskup Andrew Francis im oponoval a naliehal na nich, aby sa pevne držali biblického princípu a nastavili aj druhé líce.
Reakcie týchto ľudí sú celkom pochopiteľné a dali sa očakávať ako od poškodených tak aj od biskupa.
“Krv za krv. Odplatíme im rovnakým spôsobom.”
“Nastav druhé líce.”
Ale existuje ešte tretí spôsob ako odpovedať na zlo, spôsob biblickejší a konštruktívnejší.
Už roky predtým som vyučoval o tom, aké nebezpečné je držať v sebe hnev. V žalme 37 je nám jasne poukázané na to, že sa nemáme hnevať.
Nehnevaj sa na zlostníkov! Nezáviď tým, ktorí páchajú neprávosť. (Žalm 37:1)
Utíš sa pred Hospodinom a trpezlivo čakaj na Neho! Nehnevaj sa na toho, ktorému sa darí jeho cesta, na človeka, ktorý robí falošne. (Žalm 37:7)
Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť! Nehnevaj sa, pretože to vedie iba k zlému! (Žalm 37:8)
Hnevať sa znamená byť rozčúlený, utrápený a ustarostený.
Nebuď nahnevaný, utrápený ani ustarostený kvôli tým, ktorí činia zlé, pretože hnev vedie iba do zlého.
Naše miesto je po pravici Krista a Satan sa vždy veľmi teší, keď sa hneváme, pretože sa na tom jednak veľmi zabáva a jednak je to jeden zo spôsobov, akým nás z tohto nášho víťazného miesta v Kristu strháva dole.
Na horizonte sa už črtá nástup doby zla, mravnej skazenosti a perverznosti, v ktorej budeme čoraz viac pokúšaní k hnevu. Ale hnev a utrápenosť sa Bohu nepáčia, pretože takéto správanie jasne ukazuje našu duchovnú nedospelosť a nedostatok viery v Boha.
Na to, aby sme dokázali skončiť s hnevom si musíme prvorade uvedomiť to, že hnevať sa je hriech, pretože hnev nás strháva z nášho postavenia v Kristu a vedie nás do zlého.
Po druhé je nevyhnutné všetok hnev odsúdiť ako hriech, ktorý nie je hodný miesta v Božom kráľovstve.
Ako tretie sa musíme zriecť hnevu a prikázať mu, aby opustil našu osobnosť a aby sa viac nevracal.
Po štvrté sa musíme primknúť bližšie k Bohu a prosiť Ho o pomoc, aby sme dokázali skoncovať s hnevaním sa.
Tieto štyri kroky musíme urobiť jasne a energicky, so všetkou rozhodnosťou, akej sme schopní, pretože ak tak neurobíme, naďalej sa nebudeme kvôli hnevu páčiť Bohu a budú z nás nie víťazní svätí ale porazení veriaci.
Rozhodnutie opustiť všetok hnev a tak prestať podliehať pokušeniu hnevať sa, je prvotným a veľmi dôležitým aspektom odpovede kresťana na zlo.
Druhý aspekt tejto odpovede môžeme nájsť v nasledujúcich veršoch.
Nikomu neodplácajte zlým za zlé. Buďte opatrní, aby ste robili to, čo je správne v očiach všetkých ľudí. Ak je to možné, pokiaľ to závisí od vás, žite v pokoji s každým človekom. Nemstite sa sami, moji priatelia, ale nechajte miesto Božiemu hnevu, pretože je napísané: „Mne patrí pomsta, ja odplatím,“ hovorí Pán. Naopak, „Ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, ak je smädný, napoj ho. Pretože robiac tak, zhrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.“ Nebuď premáhaný zlým, ale dobrom premáhaj zlé. (List Rímskym 12:17-21)
Tieto verše patria k tým, ktoré podporujú všeobecne uznávaný postoj „nastav druhé líce.“
Ale v skutočnosti sa v týchto veršoch nachádza oveľa viac ako postoj „nastavenia druhého líca“.
Nehovoriac o tom, že sú situácie, kedy môže byť veľmi ťažké nastaviť druhé líce, ak nie nemožné.
Napríklad, čo má urobiť žena, ktorá bola ako dieťa pohlavne zneužívaná? Poradíme jej, aby zabudla na všetko, čo sa jej stalo a aby dovolila ďalšie zneužívanie?
Ale preštudujme si pozornejšie jednotlivé verše.
„Neodplácaj sa zlým za zlé.“ Takýto postoj je skutočne nevyhnutný, ak máme žiť víťazný život v Pánu Ježišovi, pretože v našom živote nemôže byť žiadne „Krv za krv. Odplatíme im rovnakým spôsobom.“
Naším príkladom v tom ako odpovedať na zlo je Pán Ježiš. On nikdy nikomu úmyselne, so zámerom pomstiť sa, neubližoval. Naopak, v skutočnosti sa nepokúšal obrániť ani sám seba, keď bol krivo obviňovaný.
„Buď opatrný, aby si konal to, čo je správne v očiach všetkých.“ Nedávno sa mi jedna veriaca z našej cirkvi zverila s tým, ako nepekne sa k nej správal jej vedúci a jej reakcia na jeho nespravodlivosť nebola dobrá.
Keď sme sa za to pomodlili, šla za svojím vedúcim a ospravedlnila sa mu za svoje nevhodné správanie. Jej vedúci ju objal okolo pliec a aj on sa ospravedlnil za svoje správanie. Nejaká žena, ktorá stála poblíž a celé to sledovala, sa pri tom rozplakala.
Náš veľký príklad, Pán Ježiš, vždy konal to, čo bolo správne v očiach všetkých. Tak musíme aj my, pretože rovnako ako On, aj my žijeme v tomto svete a ľudia očakávajú od kresťanov, že nad zlom zvíťazia.
„Ak je to možné, pokiaľ to závisí od vás, žite v pokoji s každým človekom.“ S nikým sa nehádajte. Niektorí ľudia vyslovene vyhľadávajú hádky, ale vy v takých situáciách neodpovedajte hnevom, ale smejte sa spolu s Izákom. Ak chcú studňu, dajte im studňu.
V akejkoľvek konfrontácii sa človek vyskytne, čím je zrelší, tým skôr hľadá cestu, ako udržať pokoj. Blahoslavení tí, ktorí pôsobia pokoj.
Nemyslím tým, že máme opustiť svoje zásady, ale skôr to, že sa nemáme nechať roztrpčiť okolnosťami života, ale usilovať o pokoj. Keď sa niekto bráni, je to strata času hádať sa s ním. Usilujte o pokoj. Na to, aby došlo k boju, sú potrební dvaja.
A teraz sa dostávame k duchovnému príkazu, ktorý sa často prehliada.
„Nemstite sa sami, moji priatelia, ale nechajte miesto Božiemu hnevu, pretože je napísané: „Mne patrí pomsta, ja odplatím,“ hovorí Pán.
Vždy, keď nám nejaký Boží služobník radí, aby sme „nastavili druhé líce,“ musí byť veľmi opatrný a zároveň s touto radou musí dôrazne pripomínať aj to, že Pán odplatí za nás.
Nie vždy sú Božie slová „Moja je pomsta. Ja odplatím!“ dostatočne zdôraznené.
My kresťania sa niekedy pokúšame byť „takí dobrí ako Ježiš“. Ale to nedokážeme, pretože v tomto svete je príliš mnoho zla a dokiaľ si nebudeme istí tým, že Boh pomstí zlo, ktoré nám niekto vykonal, dovtedy nebudeme schopní vzdať sa myšlienky na vlastnú pomstu.
Ale Boh sľúbil, že nás pomstí. Alebo vari tým, že hovoríme, že nie je nevyhnutné, aby nás pomstil, chceme byť lepší a viac „milujúci“ ako Boh?
Spomeňte si na prípad ženy, ktorá bola ako dieťa pohlavne zneužívaná. Takéto prípady sa v americkej spoločnosti vyskytujú veľmi často.
Teraz má tá žena 30 rokov a kedykoľvek si spomenie na to, ako s ňou jej otec alebo strýko zaobchádzali, cíti sa zneuctená a ponížená! A má na to plné právo!
Jej otec alebo strýko jej spôsobili veľkú psychickú traumu, ktorá hlboko ovpyvnila jej možnosti žiť v zdravom manželstve. Teraz je dospelá a svoje pocity má pod kontrolou, ale ako následok traumy z detstva môže trpieť buď nezdravou pohlavnou žiadostivosťou alebo frigiditou.
Ako môže odpustiť taký mrzký zásah do svojej osobnosti? Ten, ktorý mal byť jej mocným ochráncom, sa stal jej ničiteľom.
Napriek tomu, aby mohla ďalej kráčať s Ježišom, musí nad týmto strašným útokom na svoju osobnosť zvíťaziť.
V tomto jej zápase o odpustenie sú nevyhnutné dve veci.
Po prvé, musí predstupovať pred Pána tak často, koľko potrebuje, aby skrze moc tela a krvi Kristovej dokázala odpustiť, a to až dovtedy, kým Božie dobro, ktoré je v krvi a tele Kristovom premôže jed pomsty, ktorým je otrávená a ona bude schopná odpustiť, takže už nebude mať vo svojom srdci horkosť. Nesmierna moc Božej prirodzenosti Krista, ktorá do nej vstúpi, ju oslobodí, odstráni spomienky na morálnu špinu a premôže jej túžbu po pomste.
To, že odpustila páchateľovi tohto odporného činu však ešte neznamená, že sa teraz od nej vyžaduje, aby udržiavala normálny vzťah s týmto človekom akoby sa nikdy nebolo nič stalo. Naopak, mala by byť veľmi opatrná vo vzťahoch, ktoré má s jej deťmi, aj napriek tomu, že je ich starým otcom. Je to jeho vina, a nie jej, že nemôže mať viac normálny vzťah so svojou dcérou a so svojimi vnúčatami a preto by ich napríklad nikdy nemala nechať osamote spolu s otcom, pretože je pravdepodobné, že to, čo urobil jej, urobí aj im.
A po druhé, v tom, že odpustila svojmu otcovi, sa môže cítiť úplne bezpečná, pretože má istotu, že Boh ju pomstí. Nedokážem ani dostatočne zdôrazniť význam pravdy, že Boh ju pomstí vo svojom čase a svojím spôsobom.
Je nesmierne dôležité, aby sa nepokúšala o pomstu sama. Naopak, mala by ďalej radostne žiť svoj život a konať svoje povinnosti bez akéhokoľvek hnevu vo svojom srdci.
V celom procese odpúšťania je to, že pochopila pravdu o tom, že bude pomstená, nesmierne dôležité. Boh videl, ako jej bolo ublížené a Boh odplatí za ňu.
Ale je správne, aby sme ako kresťania túžili po tom, aby Boh odplatil zlo, ktoré nám bolo učinené?
Samozrejme, že by sme nemali nástojiť na zle. Niekedy sú situácie (samozrejme nie v prípade zneužívania), kedy sa môžeme pomýliť pri ich posudzovaní. Preto je tak veľmi dôležité najprv prísť v danej veci pred Pána, dokiaľ nemáme v srdci opäť pokoj a tiež je veľmi dôležité neživiť v sebe iba nádej na Božiu pomstu pre toho, kto nám ublížil. Pretože kto vie, či sme to neboli práve my, ktorí sme ublížili!
Boh nám prisľúbil, že nás pomstí, ak sa o pomstu nebudeme pokúšať sami. Využime to ako základ pre odpustenie, uvedomujúc si, že spravodlivosť bude nakoniec naplnená.
A čo sa týka kresťanov, ktorí čakajú na to, že spravodlivosť bude vykonaná:
Tí zakričali mohutným hlasom: „Kedy už Vládca svätý a pravý, začneš súdiť a pomstíš našu krv na tých, čo obývajú zem?“ A každý z nich dostal biele rúcho a každému bolo povedané, aby ešte krátky čas odpočíval, kým ich počet nedoplnia aj ich spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť zabití ako oni. (Zjavenie Jána 6:10-11)
Všimnite si, že Boh ich nepokáral pre ich túžbu po pomste, ale naopak, povedal im, aby boli ešte trpezliví. Keď nám niekto ublíži alebo nás zraní, často sa čudujeme, prečo Boh dovolí, aby táto zlá osoba ostávala nepotrestaná. Musíme byť však trpezliví, pretože keď my splníme Božiu vôľu v tejto veci, Boh naplní svoje zasľúbenie.
Ja viem, tak dlho sme boli učení tomu, že máme nastaviť druhé líce, že myšlienka na dôveru v Božiu odplatu môže pôsobiť znepokojivo. Je však veľmi pravdepodobné, že ak nebudeme trpezlivo čakať na to, že Boh nás pomstí, sami skončíme v hneve a s horkosťou v srdci.
Tento svet je veľmi nespravodlivý a ak máme vydržať a niesť utrpenia Kristove, potrebujeme si uvedomiť, že sa s nami bude zaobchádzať nespravodlivo. Ale vtedy, keď s nami zaobchádzajú nespravodlivo, nesmieme udrieť späť, ale musíme zvíťaziť nad zlým skrze Kristovo dobro. A to dokážeme iba vtedy, keď budeme mať istotu, že spravodlivosť bude nakoniec naplnená.
„Ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, ak je smädný, napoj ho.“
Nezáleží na tom, ako veľmi nám niekto ublížil. Ak povie „som hladný,“ a my máme potravu, máme ho nakŕmiť. Toto je príkaz Krista, ktorý nám dal skrze apoštola Pavla. Ak je to pre nás príliš ťažké, musíme zotrvať na modlitbe dovtedy, kým nepremôžeme dobrým zlé.
Pretože čo sa tam píše ďalej?
„Pretože robiac tak, zhrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.“
Čo znamená to žeravé uhlie? Hanbu, ktorá dopadne na jeho hlavu, pretože sme mu odplatili dobrým za zlé? Alebo pálčivé Božie odsúdenie?
Tak alebo onak, v obidvoch prípadoch ide o primerané trápenie pre tých, ktorí robia zlé.
Musíš absolútne odpustiť svojmu nepriateľovi, pretože ak ty neodpustíš, ani tvoj Otec v nebesiach ti neodpustí. A keď zostúpi na tvojho nepriateľa Boží súd, neteš sa tomu, ale radšej predstúp pred Boha v modlitbe, aby si nepodľahol pokušeniu tešiť sa z utrpenia iného.
Predstavme si situáciu, že muž, ktorý zneužíval svoju dcéru, sa stane kresťanom a povie svojej dcére, „Všetky moje hriechy mi boli odpustené. Ak mi aj ty neodpustíš a neprijmeš Krista, pôjdeš do pekla“. Čo v takom prípade?
Ak si myslíte, že tak takéto veci snáď ľudia nerobia, tak vedzte, že robia!
My kresťania musíme veľmi jasne pochopiť jednu vec-to, že je nám odpustené ešte neznamená, že Boh nepomstí naše zlé činy.
Boh vždy odpustí hriech, ktorý bol vyznaný a z ktorého bolo činené pokánie. VŽDY! Takto je to napísané v Božom slove, ktoré nie je možné zmeniť.
Ale po tom, ako Boh odpustí, zosiela na človeka, ktorý predstúpil pred Neho s túžbou po spasení, pálčivé skúšky ohňom. Súd sa začína ponajprv s členmi domu Božieho, a postihne všetkých rovnako, či už žijú na zemi alebo žijú pred Bohom v duchovnom kráľovstve.
Spomeňte si na kráľa Dávida. Boh mu jeho hriech cudzoložstva a vraždy odpustil okamžite, ale neskôr Dávid veľmi trpel pre to, čo vykonal, a takmer zomrel rukou vlastného syna Absalóma.
Ak vám niekto ublížil, zotrvajte v pokoji, pretože sa môžete spoľahnúť na pravdu, že nikto neunikne svojím činom, ani keď sa stane kresťanom. Ak chceme vstúpiť do Božieho kráľovstva, musíme dokázať, že sme tohto kráľovstva hodní. A byť dokázaní hodní Kráľovstva Božieho znamená často roky utrpenia.
A tak sa aj my vami chválime po Božích cirkvách pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate. Všetko toto je dôkazom toho, že Boží súd je spravodlivý, a ako výsledok toho budete uznaní za hodných kráľovstva Božieho, za ktoré aj trpíte. (2. list Tesalonickým 1:4,5)
V skutočnosti je aj pre spravodlivého veľmi ťažké, aby bol spasený. Čo potom bezbožný?
Kniha Žalmov vo veľkej miere hovorí o utrpeniach spravodlivého, ktoré spôsobili zlí ľudia. Ústami všetkých pisateľov žalmov hovoril Duch Kristov, obvzlášť skrze Dávida, a pri ich čítaní si čoraz viac uvedomujeme, aká má byť odpoveď kresťana na zlo.
Bože mojej chvály, nemlč! Lebo sa otvorili proti mne bezbožné a ľstivé ústa, hovoria proti mne lživým jazykom, zasypali ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny. (Žalm 109:1-3)
Kristus tu hovorí o svojom utrpení. Aj my musíme vziať svoj podiel utrpenia.
Chcem poznať Krista a moc jeho zmŕtvychvstania a chcem mať účasť na jeho utrpeniach, stávajúc sa mu podobným v jeho smrti, (List Filipským 3:10)
Každý človek, žijúci zbožným životom, sa stáva korisťou zlých.
Pravdu nemožno nikde nájsť a každý, kto sa vyhýba zlému, stáva sa korisťou. Pán to videl a nepáčilo sa mu, že nikde nieto súdu. (Izaiáš 59:15)
Ak túžiš žiť vo vzkriesení Pána Ježiša, potom budeš trpieť pre klamstvá a nenávisť zlých a bezbožných ľudí, ktorí budú na teba útočiť bez príčiny.
A čo hovorí Duch Boží tisíce rokov pred narodením Krista.
Na oplátku za moje priateľstvo ma obžalovali, ale ja som mužom modlitby. (Žalm 109:4)
„Som mužom modlitby.“ Kristus bol mužom modlitby a preto si tak úspešne poradil so zlom, ktoré na neho v každom čase útočilo.
Sme aj my, ty a ja, ľuďmi modlitby? Musíme nimi byť, ak chceme v nadchádzajúcoch dňoch duchovne prežiť a vydržať stáť vo víťazstve pred Kristom.
Všimnite si v tomto 109. žalme aj prosbu žalmistu o odplatu, vyjadrenú Kristovým Duchom formou modlitby k Otcovi. Málokedy premýšľame nad Pánom Ježišom aj v tomto duchu.
Tu sú slová, týkajúce sa Judáša:
Keď sa bude súdiť, nech vyjde spred súdu ako vinný, a nech ho odsúdia jeho vlastné modlitby. Nech je málo jeho dní, a nech jeho úrad vezme iný. Nech sú jeho deti sirotami a jeho žena nech je vdovou. Nech sú jeho deti potulnými žobrákmi, a nech sú vyhnaní zo svojich zničených domovov. (Žalm 109:7-10)
My kresťania sme vyučovaní iba—odpusť! odpusť! odpusť! nastav aj druhé líce! neodporuj zlému! premáhaj zlé dobrým!. A naozaj je pravdou, že sa nesmieme nikdy pokúšať premôcť zlo iným zlom, ktoré sami vymyslíme.
Ale nie je toto práve dôvod, prečo mnohý z nás zľahostajneli v tejto oblasti? Nemáme skôr sklon udrieť späť toho, kto nám ublížil?
Príčinou takéhoto postoja je to, že sme boli učení tomu, že spravodlivosť nebude nikdy uplatnená. My máme odpustiť a zabudnúť, zatiaľ čo bezbožní kráčajú ďalej neohrozene po svojich cestách. Až raz sa stane, že už nedokážeme tolerovať takú nespravodlivosť a udrieme späť.
A práve preto si musíme zafixovať do našich myslí modlitbu Pána Ježiša ohľadne Judáša, pretože to, čo Pán vyjadril v svojej modlitbe je ohľadne Judáša znamená vlastne to, že by bolo bývalo lepšie pre neho, keby sa nebol nikdy narodil.
A táto modlitba, napísaná tisíce rokov predtým, sa do detailov splnila:
„Nech je nájdený ako vinný.“
„Nech ho odsúdi jeho modlitba.“
„Nech je jeho dní málo.“
„Nech iný vezme jeho úrad.“ (Matej)
„Nech sú jeho deti sirotami a jeho žena vdovou.“
„Nech sú jeho deti potulnými žobrákmi, a nech sú vyhnaní zo svojich zničených domovov.“
Vidíte? Aj ten láskavý, milý Ježiš túžil po spravodlivosti, ale On nevzal záležitosť do svojich vlastných rúk, ale dôveroval Bohu, že ho pomstí.
Ježiš odpustil rímskym vojakom ako sa k nemu správali, pretože to robili z nevedomosti. Ale Judáš bol niečo iné, Judáš bol jedným z dvanástich.
Aj židia vtedy, keď kričali: „Jeho krv na nás a naše deti.“ netušili, že táto ich modlitba bude v nasledujúcich storočiach doslova vypočutá.
Boh je spravodlivý a odplatí tým, ktorí vás sužujú, súžením. (2. list Ttesalonickým 1:6)
Tí, ktorí prežívajú nespravodlivosť, môžu načerpať útechu v 73. žalme.
Ale čo sa mňa týka,, takmer sa pokĺzli moje nohy a takmer som spadol. Pretože som závidel povýšeným, pyšným ľuďom, keď som videl blahobyt bezbožných. (Žalm 73:2,3)
Zdá sa mi, že kresťanov najviac trápi to, že bezbožní svojím nepoctivým konaním majú úspech, zatiaľ čo spravodlivý človek je celý deň len sužovaný a trápený.
Ale Boh nám poukazuje na ich koniec a vtedy si uvedomujeme, že aj na nich bude vykonaná Božia spravodlivosť.
Keď som sa pokúšal to pochopiť, deprimovalo a sužovalo ma to, dokiaľ som nevstúpil do svätyne Boha, vtedy som porozumel aký je ich koniec. Postavil si ich na klzké miesta, zvrhneš ich dole, aby si ich zničil. Ako náhle sú zničení, úplne zmietnutý od hrôz! (Žalm 73:16-19)
Vtedy, keď v modlitbe predstupujeme pred Boha, môžeme uvidieť, aký bude koniec bezbožných a prestaneme im závidieť.
Myslím si, že budúcnosť prinesie prinajmenšom nám, žijúcim v Amerike, veľa nebezpečenstiev a bolestí, na ktoré nie sme zvyknutí. Ak chceme žiť víťazný život v Kristovi, musíme sa prestať hnevať. Ak niektorí z nás patria k armáde USA, potom sa pravdepodobne budú musieť zúčastniť na akciách, ktoré pomstia útok na náš národ. Ale my ostatní si musíme zachovať pokoj v srdci, pretože len tak si zachováme naše postavenie na pravici Pána Ježiša.
V dnešných dňoch, keď strach ochromil celú krajinu, máme nebývalú príležitosť poukázať ľuďom na Ježiša, a to nie iba jednoduchým vysvetlením evanjelia, hoci aj to je samozrejme potrebné. Mám na mysli poukázať američanom, ktorí sú z väčšej časti biblicky negramotní, na zasľúbenia, ktoré Boh prisľúbil vo svojom Slove—zasľúbenia, týkajúce sa pokoja aj uprostred zmätku a nepokojov.
Ale ak chceme ľuďom priniesť duševné zdravie a pokoj, musíme my sami byť duchovne a duševne vyrovnaní. Čokoľvek príde, nesmieme mať strach zo smrti a musíme každý deň žiť v Kristu a skrze Krista. Pretože potom a len potom budeme schopní pozdvihnúť ľudí z ich vlastného strachu pred smrťou a chorobami.
Má Amerika nepriateľov? Má, ale z časti je hnev našich nepriateľov oprávnený, pretože sme zaplavili ich krajiny nemorálnosťou Hollywoodu a žijeme v nadbytku, zatiaľ čo celé zástupy ľudí hladujú.
A v Božích očiach sme vinní pre milióny nevinných detí, ktoré boli potratené. Toto je jeden z hriechov, ktoré Boh neodpustí, dokiaľ nebude Amerika veľmi prísne potrestaná.
Preto nás zlo premáha zlo a preto musíme teraz zastaviť všetok hnev, ktorý nás premáha pre nespravodlivosť, ktorá sa deje. Naši nepriatelia sa neriadia kresťanskými pravidlami. Vôbec sa netrápia nad zabíjaním detí a malých babätiek. Sú to klamári a zradcovia, ľudia zvrátení, ktorí sa nezastavi pred ničím. Tomu ich učí ich náboženstvo. Čokoľvek urobia človeku, ktorý nie je ich viery, ich náboženstvo im to odpustí.
Prehlasujú síce, že ich náboženstvo učí pokoju a bratstvu, ale ich činy jasne svedčia o tom, že reči o pokoji a brastve sú lžou. V rôznych častiach sveta jasne prejavujú svoju túžbu dosiahnuť svoje ciele aj skrze vraždu a mučenie.
Tieto problémy sme si my američania z väčšej mieri spôsobili sami. Ale my, ktorí si hovoríme kresťania, nesmieme nikdy dovoliť, aby do nás vstúpila a aby v nás prepukla nenávisť voči arabom alebo ľuďom inej rasy. Musíme nadovšetko hľadať Boha, dokiaľ On vo svojej dobrote neprivedie zástupy takýchto ľudí ku Kristu. Musíme premáhať dobrým zlé.
Všimli ste si, že Pán Ježiš pokiaľ bol na zemi, nikdy sa nevyslovil proti rímskej vláde? Pán Ježiš neustále poukazoval na spravodlivé a sväté cesty Božie, pretože dobre vedel, že nepriateľom nie sú Rimania, ale hriech.
Tak je to aj dnes, naším nepriateľom nie je ani Irán, ani Irak ani Líbia, ale hriech.
Rozhodnutie je v našich rukách. Musíme priniesť američanom Krista, ale nie lacno, učením o „štyroch krokoch spasenia,“ ale povzbudzovaním každého jednotlivca k tomu, aby si vytvoril živý osobný vzťah s Ježišom. A možno, že niekto bol vychovaný v náboženskom prostredí, odlišnom od toho, na ktoré sme zvyknutí, aj takého človeka potrebujeme priviesť k Osobe, k Ježišovi a nie k náboženstvu. Ľudia sú vydesení a potrebujú porozumieť tomu, že Boh im pomôže, ak sa budú modliť a budú hľadať Jeho tvár a Jeho vôľu.
Potrebujeme sa naučiť myslieť v širšom kontexte a uvedomiť si, že všetci-Arabi, Číňania alebo Židia, všetci potrebujú Ježiša. A opäť nepotrebujú to lacné učenie o „štyoch krokoch spasenia,“ ale potrebujú sa stretnúť so Synom človeka. Potrebujeme viac zázrakov—pracujúcu moc, aby ľudia mohli vidieť vzkrieseného Krista v činnosti.
Veta o tom, že národy potrebujú Ježiša, začína čoraz viac znieť ako fráza, a preto sa táto veta musí aj pre nás stať niečím novým a oživeným. Prestaňme s hnevom a začnime prinášať uzdravujúcu lásku Kristovu práve tým, ktorí nás napadli preto, že sme kresťania.
Je to ťažké, ale s Kristovou pomocou to pôjde. Nie je to len otázka správania sa a nastavenia druhého líca, ide o viac, ide o premáhanie zla dobrom, pretože máme dôveru v Božie zasľúbenie, že tí ktorí sú naozaj zlí, ktorí nikdy neprijmú dobrotu Krista, že s tými sa poráta sám Pán. Nemusíme báť, Boh sa tej záležitosti naozaj ujme.
A ešte niečo je veľmi dôležité, každý kresťan v Amerike musí odpustiť všetko zlé, čo sa mu stalo v cirkvi alebo v rodine. Odpustiť ľuďom, ktorí sú nám takí blízki, sa môže zdať nemožné, ale ak sa spoľahneme na moc, ktorá je v tele a krvi Kristovej, dokážeme to.
Niekedy sa vyskytnú veľké krivdy vo vťahoch medzi mužom a ženou, a tie potom vedú k rozvodu. Ale rozvod plodí nové krivdy.
Každý, s kým bolo nespravodlivo zaobchádzané, musí mocne bojovať spolu s Pánom, dokiaľ nedosiahne úplné oslobodenie od zloby. A to dokáže iba vtedy, ak porozumie tomu, že ak on alebo ona odstúpi od vykonania pomsty, vtedy sa v plnej miere za neho pomstí Pán. Dokonca aj vtedy, ak sa osoba, ktorá ublíženie spôsobila, obráti k Pánovi a bude prosiť o odpustenie, Pán odplatí v plnosti. On naozaj odpustí a pomôže tomu, kto ubližoval, zmeniť spôsob jeho života. Ale táto zmena sa udeje skrze mnohé skúšky a zápasy.
Musíme sa dokázať ako hodní kráľovstva Božieho!
Nikto z nás o sebe príliš veľa nevie, o to menej vieme jedni o druhých. A preto je tak naliehavé, aby sme každý svoj problém predniesli pred Ježiša, aby ho On posúdil. Pretože častokrát my sami konáme zlo, za čo budeme tiež patrične potrestaní. Preto je skutočne rozumné správať sa ku každému mierne a súcitne, a to v takej miere akej sme len schopní.
Nemusíme túžiť po tom, aby sme dosiahli ešte viac, stačí, ak si udržíme naše miesto s Kristom v Bohu.
Nezáleží na tom, aké nebezpečenstvá a boje nás v budúcnosti čakajú, len keď vieme, že Pán Ježiš sedí na svojom tróne ako Kráľ zástupov. Ani jeden čin-ani jeden jediný skutok neujde Jeho pozornosti. Preto keď my odstúpime od hnevu a rozhorčovania sa a urobíme všetko preto, aby sme žili v pokoji s každým, potom budeme prebývať v jeho Osobe a v Jeho vôli. Kto nám ublíži, ak budeme nasledovateľmi toho, čo je dobré?
Ale keď nás niekto očierni a ohovorí, alebo ak nám niekto nejakým spôsobom uškodí a ublíži, vtedy musíme prísť pred Pána, dokiaľ si nie sme istý, že nás vypočul. A On nás uschopní, aby sme dokázali odpustiť a zachovať si pokoj.
Nikto nám nemôže vziať náš pokoj, ak vytrváme a budeme hľadieť na Pána.
Pretože ak tak urobíme, potom všetky krivdy, ktoré sme pretrpeli, Boh vo svojom čase a svojím spôsobom vylieči a napraví. A preto od tejto chvíle nemusíme viac závidieť bezbožným, pretože ich čaká nezávideniahodný koniec.
Bezbožní zamýšľajú spravodlivým zlé a škrípu na nich svojimi zubami. Ale Pán sa smeje bezbožným, pretože vie, ich dni prichádzajú. (Žalm 37:12,13)
Zasmejme sa aj my spolu s Bohom a odstúpme od hnevu. Pretože ak to urobíme, budeme spievať a tancovať s radosťou na Sione, zatiaľčo bezbožní budú trpieť od plameňov Božieho súdu.
(“Odpoveď Kresťana Na Zlo”, 4246-1)